ČIERNA NAD TISOU, KOŠICE. Memorandum o dostavbe širokorozchodnej trate zasiahlo obyvateľov Čiernej nad Tisou na najcitlivejšom mieste. V mestečku so 4600 obyvateľmi ťažko nájdete rodinu, v ktorej by nemali železničiara. Len na prekládke ešte aj dnes, po výraznom útlme jednosmerne na východ orientovanej ekonomiky bývalého Československa, pracuje viac ako 1 400 ľudí.
Modrá nad Tisou
Prvý sovietsky vlak s rozchodom kolies 1520 milimetrov vošiel do stanice v Čiernej nad Tisou 22. apríla 1947. Rekord – 11,7 milióna ton – urobila prekládka v roku 1965.
„Aj dnes ťažko nájdete rodinu, v ktorej by nemali aspoň jednu modrú železničiarsku uniformu. Skôr by nám pristal názov Modrá nad Tisou,“ hovorí primátor Tibor Dulík.
„Výstavba širokorozchodnej až po Bratislavu by znamenala koniec prekládky. Bol by to úder pod pás celému regiónu, ktorý je aj tak na pokraji sociálneho kolapsu,“ sťažuje sa primátor mesta s dvadsaťpercentnou nezamestnanosťou.
Peniaze hore komínom
Dôchodca Anton Tárczy robil na prekládke rušňovodiča 36 rokov. „Bez prekládky tu všetci skapeme. Čo to je za výmysel ťahať všetok tovar po širokom rozchode až do Bratislavy? To sme takí bohatí, že si môžeme dovoliť vybudovať trať za niekoľko miliárd a potom ešte aj prekládku za ďalšie miliardy? “
Aj bývalý vozmajster, momentálne nezamestnaný Gabriel Kiss, je proti. Na železnici odpracoval 29 rokov. „Nerozumiem tomu. Prekladisko nákladu je kompletne vybudované, ľudia sú vyškolení, zvyknutí na ťažkú prácu. A teraz ho chcú zrušiť?“
Pani Alžbeta Tóthová je zo železničiarskej rodiny. „Otec bol rušňovodič. Asi sa v hrobe obracia. Nechápem, prečo nám chcú zobrať prácu? Asi niekomu prekáža, že najväčší suchozemský prístav je tu, nie v Bratislave.“
Jozef Fehér len mávne rukou: „Minister Vážny to hádam nemyslí vážne?! Ani neviem, či mám plakať a či sa smiať? Je to chorý nápad. Namiesto opravy tratí idú vyhadzovať peniaze hore komínom. No rozumiem tomu. Výstavba širokorozchodnej trate do Bratislavy by stála miliardy. A opäť by sa na tom ktosi nabalil.“
Ani on nezachytil vysvetlenie ministra dopravy, ktorý v utorok vo Viedni vysvetľoval, že v Čiernej nie je dôvod na paniku. Plány podľa neho počítajú s tým, že sypké materiály – teda ruda a uhlie – by sa naďalej prekladali na východe.
Ľubomír Vážny navyše začiatkom apríla počas návštevy Košíc podporil projekt na výstavbu Globálneho logistického industriálneho parku. Výstavba železničného terminálu pri širokorozchodnej trati, po ktorej vozia železnú rudu a energetické uhlie do U. S. Steelu, by mala stáť 1,2 miliardy korún a podľa Vážneho by mala byť hotová v roku 2012.
Memorandum o širokorozchodnej podpísal v Moskve necelý mesiac po tom, hoci košické centrum by malo popri Čiernej nad Tisou slúžiť ako prekladisko tovaru.
V Čiernej pes nezdochol
Plán vybudovať širokorozchodnú trať z Košíc do Bratislavy negatívne vníma aj košický župan Zdenko Trebuľa (Smer–SD): „Znamenalo by to, že našu poslednú výhodu potiahnu do Bratislavy,“ hovorí.
Riaditeľ Sekcie východoslovenské prekladiská spoločnosti Cargo Slovakia Ambróz Tokár sa k oprášenému projektu projektantov socializmu vybudovať širokorozchodnú trať až do Bratislavy nechce vyjadrovať.
Rád sa však vyjadruje k hlasom, ktoré hovoria o úpadku prekladiska. „V Čiernej nezdochol pes, ako som sa dočítal,“ podráždene hovorí riaditeľ. Prekládka rastie každým rokom, využitá je na 85 percent.
„Spolu so železničným uzlom sme najväčším zamestnávateľom široko-ďaleko. Za prácou k nám prichádzajú ľudia od Trebišova, z Veľkých Kapušian, Kráľovského Chlmca, zo všetkých okolitých obcí. Z Ptrukše, kde som sa narodil, kedysi sem chodilo do roboty 90 percent ľudí. Na bicykloch. Preto postavili nad koľajami aj lávku. Čo bude, ťažko povedať. Radšej to nebudem komentovať...“
Preložia alebo vymenia podvozky
Širokorozchodná trať s rozchodom 1520 milimetrov medzi Ukrajinou na Slovenskom vedie z Čopu do Čiernej nad Tisou a z Užhorodu do Maťoviec. Trať so širokým rozchodom, po ktorej vozia železnú rudu a energetické uhlie pre U. S. Steel, pokračuje z Maťoviec priamo do Hanisky pri Košiciach.
V Čiernej tovar prekladajú do vozňov s normálnym rozchodom, v Maťovciach je okrem priamej prekládky aj „preväzovňa“ vozňov, teda zariadenie na výmenu podvozkov železničných vagónov. Vlaky so železnou rudou a energetickým uhlím vo vozňoch s vymenenými podvozkami smerujú z Maťoviec do Česka a Rakúska.
Prekladisko v Čiernej nad Tisou má 126 kilometrov koľají normálneho rozchodu a 83 kilometrov koľajísk širokého rozchodu. Na širokom rozchode je 313 výhybiek, na koľajach normálneho rozchodu 488.
(sen)
