s Monikou Gregussovou.

Na akej úrovni je výučba sexuálnej výchovy v základných školách?

"Je to dosť veľký problém. Sexuálna výchova je v školách stále opradená mylnými názormi a mýtmi. Učitelia sa oháňajú tým, že sexuálna výchova je súčasťou mnohých predmetov, ale v praxi je to ináč. Napríklad za dostatočnú sexuálnu výchovu sa považuje to, že sa na hodine biológie preberie stavba pohlavných orgánov muža a ženy. Stretli sme sa aj s tým, že učitelia majú zábrany a dokonca odpor hovoriť o sexualite so žiakmi. Učiteľov, ktorí sú tomu otvorení, a vedia, ako na to, je stále málo."

Čím môže byť sexuálna výchova v školách prínosom?

"Deti sa naučia zvážiť dôsledky sexuálneho správania, ako aj predchádzať nežiaducim následkom. Sú vedení k tomu, aby zvážili, či sú pripravení z psychickej aj fyzickej stránky na sex, učia sa odolávať tlaku rovesníkov, tlaku partnera na sex a podobne."

Vy ste školám ponúkali preventívny program partnerské vzťahy a sexualita. S akými reakciami ste sa stretávali?

"Mnohí riaditelia nás odmietli s tým, že rodičia by nesúhlasili, aby sme im kazili deti."

Váš program bol určený deviatakom. Ako ste im sexuálnu výchovu približovali?

"Našu vzorku tvorili ôsmaci a deviataci v troch bratislavských základných školách a v jednej mimo. V programe sme striedali vedomostné kvízy, príbehy, diskusie, scénky, voľné otázky, prednášku. Dôležitý bol predovšetkým otvorený a kamarátsky prístup k deťom."

Hovoria rodičia s deťmi na sexuálne témy?

"Nie. Väčšina rodičov v tejto funkcii zlyháva. Len štvrtina detí v našom výskume uviedla ako zdroj informácií aj rodičov. Väčšina rodičov má zábrany hovoriť o sexualite a dúfa, že sa deti všetko dozvedia samy z iných zdrojov."

Ktorý z rodičov je prístupnejší na tieto debaty?

"Jednoznačne matka. Otcovia o tom dokonca nehovoria ani so synmi, aj tu ich zastupuje žena."

Prečo má potom sexuálna výchova v škole toľko odporcov?

"Časť rodičov predpokladá, že rozprávanie o sexe deti vedie k skoršiemu začatiu sexuálneho života, že sexuálna výchova ich kazí. Potom je tu ďalšia skupina rodičov, ktorá síce o sexe s deťmi hovorí, ale nevhodným spôsobom zákazov, vyhrážok, poučovania. "

Mali by sexuálnu výchovu v školách učiť pedagógovia?

"Najväčším problémom sexuálnej výchovy je práve to, kto ju má učiť. V osnovách je vyhradený veľmi malý priestor na programy, ktoré by realizoval niekto zvonku. Takže to zostáva na pedagógoch. Sú takí, čo to zvládajú a dokážu vystúpiť zo svojej pedagogickej úlohy. Väčšinou majú učitelia zábrany s deťmi rozprávať o sexualite, zostávajú v úlohe prísnych autorít."

Odporcovia sexuálnej výchovy tvrdia, že je protinábožensky zameraná.

"Myslíme si, že sexuálna výchova by nemala vychádzať zo žiadnej ideológie, lebo musíme rešpektovať rôzne kontexty, v ktorých deti vyrastajú. To však neznamená, že je sexuálna výchova bez hodnôt - stavia však na všeobecných ľudských a morálnych hodnotách, ako je vernosť, priateľstvo, dôvera, rešpekt k druhému. Zároveň dávame aj priestor na vyjadrenie rôznych názorov a na diskusiu."

Koľko toho deti vôbec o sexualite vedia?

"Na jednej strane veľmi veľa, ale na druhej strane málo. Majú príliš veľa pre nich nevhodných informácií zo zdrojov, ako sú kamaráti, tínedžerské časopisy, reality šou, porno časopisy, internet. No zároveň majú málo adekvátnych, pre nich potrebných informácií - napríklad o tom, ako fungujú vzťahy v bežnom živote. Nedokážu ešte posúdiť pravdivosť a hodnovernosť informácií, ktoré sa k nim dostávajú. A aj to je cieľ sexuálnej výchovy v školách. Naučiť ich pracovať s informáciami, vedieť odolávať tlaku médií, naučiť sa schopnosti kritického myslenia." (or)