Tonyho Gatlifa predchádza chýr tvorcu náročných pocitových filmov, komorných psychologických drám založených v obraze na detaile a vo zvuku na rytme, ktorý najčastejšie nachádza v hudbe, ale občas (Vengo) i v prostých ruchoch.
Náročnejšie publikum ho miluje, rovnako ako kritici a festivalové poroty. Svedčia o tom ceny z Cannes, Locarna, Chicaga, Montrealu.
V tvorbe tohto francúzskeho režiséra sa odrážajú jeho alžírsko-rómsko-španielske korene, nástojčivé hľadanie vlastnej identity, ale aj kontinuity a spolupatričnosti. A najmä: slobody. Sú to univerzálne platné základné otázky: Odkiaľ ideme? Kto sme? Kam kráčame?
Gatlif ich rieši v pokluse, večne on the road. Hrdinami jeho diel sú tuláci, pútnici, hľadači. Na vyjadrenie emócií používajú hudbu, a tak sú Gatlifove snímky veľkou prehliadkou ľudovej hudby južnej Európy od španielskej Andalúzie až po rumunskú Transylvániu.
V rovnomennej novinke sa autor zameral na ženy. V úsilí spoznať ženské videnie a cítenie sa obklopil samými filmárkami. Za kamerou stála C. Bozonová, strih je dielom M. Dartonovej, autorkou výpravy je B. Brassartová, kostýmy navrhla R. Melkaová a popri režisérovi je spoluautorkou hudby D. Mantouletová.
Ženy zodpovedali aj za masky, kasting a pomocnú réžiu. I vynikajúco zahrané hlavné postavy sú ženské – v láske sklamaná Zingarina (Asia Argentová), jej obetavá priateľka Marie (Amira Casar), ich rumunská sprievodkyňa Luminica (Alexandra Beaujardová). Keď Zingarina zistí, že milovaný muž ju odvrhol, ujde od priateliek, civilizácie i vlastného života s malou žobráčkou Vandanou.
Mužský element v podstate nepredstavuje ani podomový obchodník Čangalo (Birol Ünel), ktorý sa síce stane Zingarininým priateľom a spolupútnikom, nie však milencom.
Popri hlavnej dejovej línii sa Gatlif priam s dokumentaristickou vášnivosťou venuje i krajine. Transylvániu, taviaci kotlík, v ktorom sa oddávna miešajú všemožné kultúry a etniká – rumunské, rómskej, valašské, maďarské, slovanské – vykresľuje ako vymierajúci svet starcov, deti ktorých dávno odišli hľadať šťastie do veľkých miest.
Umiera i transylvánska kultúra. Staré hodnoty odchádzajú, symbolizované rodinnými šperkami, ktoré Čangalo na vidieku za babku vykupuje a posiela do Nemecka. Narodenie Zingarininho dieťaťa uprostred zasneženej pustatiny je optimistickým, nádejeplným symbolom, že všetko nie je stratené.
Transylvania možno nie je najlepší Gatlifov film, ale pohladí dušu a rozumu predkladá veľkú porciu tém na premýšľanie – rovnako ako jeho predchádzajúce diela.
Transylvania. Francúzsko, 2006, 101 minút
Scenár a réžia: Tony Gatlif. Kamera: Céline Bozonová. Hudba: Tony Gatlif, Delphine Mantoulet
Hrajú: Asia Argentová, Amira Casarová, Birol Ünel, Alexandra Beaujardová, Marco Castoldi
Premiéra v SR: 3. mája
