BRATISLAVA. Na krajských úradoch, o zrušení ktorých parlament môže rozhodnúť už na tejto schôdzi, je dnes 1072 funkčných miest. Z tých má priamo zaniknúť 151. Ostatné sa len presunú na obvodné úrady a ministerstvá.
Až niekedy potom sa má počet štátnych zamestnancov znížiť o 20 percent, ako vláda zaviazala jednotlivé rezorty.
Bude tiež treba uspokojiť zákonné nároky prepustených ľudí. Ministerstvo odhaduje, že na odstupné minie 13,5 milióna korún.
Nižňanský: Rušiť teraz úrady je nezmysel
Viktor Nižňanský, bývalý vládny splnomocnenec pre verejnú správu, považuje rušenie krajských úradov „v tejto etape fungovania verejnej správy“ za absolútny nezmysel.
Pripomína mu to obdobie spred roka 1998, keď sa menili úrady štátnej správy. „Boli to zmeny pre zmenu, bez efektu a stáli miliardy korún,“ tvrdí.
Právomoci majú dostať obvodné úrady
Minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru je aj za to, aby došlo k „integrácii na úrovni obvodných úradov“, čiže k spojeniu úradov, ktoré si „podelili“ úlohy niekdajších okresných úradov.
„Tento spôsob usporiadania, spolu so zrušením krajských úradov, by určite znamenal racionalizáciu verejných výdavkov a bol by kontinuálnym pokračovaním reformy verejnej správy,“ mieni prednosta Krajského úradu v Košiciach Milan Géci.
Peter Polešenský, prednosta Krajského úradu v Banskej Bystrici, povedal, že sa stotožňuje s rozhodnutím vlády a od parlamentu očakáva rovnaký výsledok.
Otázka času
Osem krajských úradov na Slovensku pôsobí približne od polovice roka 1996. Pôvodne síce mali pomerne širokú pôsobnosť, no postupne sa tak zúžila, že návrh na ich zrušenie bol iba otázkou času.
Napríklad už v máji 2003 samotná vláda schválila návrh na „zrušenie okresných úradov a krajských úradov“. Lenže keď nastal rozhodujúci okamih, krajské úrady zo „zoznamu“ vypadli.
Decentralizovať alebo centralizovať?
Nižňanský je presvedčený, že reorganizácia úradov má vyplynúť z ďalšej decentralizácie, čiže prenosu právomoci na obce či na samosprávne kraje.
„A ak nemá táto vláda chuť v nej pokračovať, mala prioritne riešiť racionalizáciu na centrálnej úrovni,“ hovorí.
Géci si, naopak, myslí, že decentralizácia „spod strechy jedného domu v území“, či už to bol okresný, alebo krajský úrad, „priniesla späť rezortizmus“.
Jednotlivé úrady sa podľa neho viac zameriavajú „len na chod vlastnej administratívy, (...) chýba koordinovaný postup vo vybavovaní vecí občanov“ a tak ďalej.
Čo robí krajský úrad
Vydáva osobitné označenia vozidiel prepravujúcich občana s ťažkým zdravotným postihnutím a vedie ich evidenciu.
Registruje spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Zabezpečuje pracovné sily a vecné prostriedky pre prípad povodne, vyhodnocuje následky spôsobené povodňami.
Prijíma žiadosti na udelenie slovenského štátneho občianstva, ako aj na prepustenie zo štátneho zväzku, o čom aj rozhoduje; vydáva osvedčenie o občianstve.
Obciam poskytuje príspevok na starostlivosť o vojnové hroby, ukladá pokuty napríklad za poškodenie vojnového hrobu.
Riadi a kontroluje výkon štátnej správy obvodnými úradmi.
Rozhoduje o uznaní odbornej spôsobilosti na vykonávanie živnosti, vydáva doklad o povahe a dĺžke praxe v činnostiach, ktoré sú živnosťou.
(joč)
