Vaše predpoklady vyšli. Verili ste, že vyradíte Artmediu, že vyhráte finále. Domnievali ste sa, že to bude až 4:0?
„Vo víťazstvo som veril pevne, po prvom góle som už bol stopercentne presvedčený, ale 4:0 je nad moje očakávanie.“
Kedy sa začal otáčať zápas vo váš prospech?
„Po prvom góle. Ten nalomil Senec. My sme sa dostali do pohody, ale na začiatku druhého polčasu nás podržal aj zachránil Peškovič.“
Kedy ste prvý raz vyslovili možnosť úspechu v súťaži?
„Po vyradení Trenčína v 2. kole. Napadlo mi, že nie je predsa možné, aby sme nezužitkovali ovocie takej kvalitnej prípravy, akú sme absolvovali. Hráčom som vtedy po prvý raz povedal, že vyhráme pohár. Prikázal som im, aby napísali, čo si myslia o mojich slovách a odložili si to. Pred finále som ich žiadal, aby mi tie názory prečítali. Tréner, vraveli, to radšej ani nechcite počuť.“
Neverili si?
„Presne tak. Mojou hlavnou úlohou bolo naučiť ich veriť si. Máte na to, vravel som im, len to musíte dokázať. Nechali sa presvedčiť. Pomohol mi aj kapitán Roman Greguška. Pred finále vravel v kabíne: Toto je pre vás životný zápas. V ňom sa môžete predať. Urobte to.“
Ktorý zápas bol najdôležitejší z hľadiska postupu a ktorý najzlomovejší?
„Každý mal svoje čaro a hodnotu. Za veľmi dôležitú považujem výhru 1:0 nad Nitrou. Bolo to aj také malé derby a hráči si potvrdili, že môžu zdolávať mužstvá z Corgoň ligy. Kľúčové bolo víťazstvo nad Artmediou a to, že sme dokázali otočiť skóre. Hráči sa presvedčili, že to, čo som im hovoril, sa dá reálne urobiť. To je vždy veľmi silný moment v živote športovca, v naberaní sebadôvery a istoty.“
V podstate neznáme mužstvo bez hviezd sa dokázalo dostať na vrchol. V čom je jeho najväčšia hodnota?
„Najskôr v tom, že si hráči začali veriť. Mužstvo ťahalo skutočne, nie formálne, za jeden koniec povrazu. Malo aj osobnosti, ktoré robili poriadok v zlomových chvíľach, či už kapitán Černák, stopér Greguška, strelec Choma. Chlapec s obdivuhodným citom a čuchom na gólové situácie, so schopnosťou vedieť sa postaviť tam, kde má strelec byť.“
