Český prezident Václav Klaus odmietol chobotnicu na pražskej Letenskej pláni. Nepáči sa mu návrh novej Národnej knižnice, ktorý vybrala medzinárodná porota a pripomína práve krakena – hlavonožca namaľovaného na zeleno.
p> Vyhlásil dokonca, že bude Letnú pred stavbou brániť vlastným telom. V článku v MF Dnes Klaus tvrdil, že slová o fyzickom zabránení stavby boli nadnesené a nevedel, že ho pritom počujú novinári. Tomu možno veriť. Už len vzhľadom na vysokú mienku, ktorú má o sebe a svojej funkcii, sa nedá očakávať, že si naozaj ľahne pred pásy buldozérov. Iná vec je spôsob, ako Klaus vstupuje do každej diskusie. Prezident sa vyjadruje k najrôznejším témam, jeho príspevky však majú nápadne podobný scenár. Dobrým príkladom je spomínaný článok. Začína sa tradičným obviním nejakých temných síl, že nechcú pripustiť debatu o svojich nespochybniteľných pravdách. Sám seba Klaus glorifikuje ako človeka, ktorý sa ako jediný odváži iné názory vysloviť. Protivníkom vytýka aroganciu, útočí po nacionálnej línii a spochybní ich kompetencie vyjadrovať sa k českým záležitostiam. Pri autorovi návrhu, v zahraničí žijúceho architekta Kaplického, ho pobúrili slová, že pochádza zo zaostalej východnej Európy. „Tak zaostalí zase nie sme, aby sme nedokázali ... oddeliť svojvôľu od rešpektu k tomu, o čo v našej krajine šlo a ide,“ hnevá sa Klaus. Z celého článku ako jedná podstatná informácia vysvitá, že sa Klausovi návrh knižnice jednoducho nepáči. To je úplne poriadku, projekt je kontroverzný a pochyby sú na mieste. Klausov problém však je, že nech prehovorí k čomukoľvek, hovorí vždy o sebe. A jeho slová tiež pomaly zaujímajú iba tých, ktorí sú Klausom fascinovaní rovnako, ako on sám.