O tejto metóde sme sa po-

rozprávali s Mgr. Tamarou

Greksákovou, konzultantkou spoločnosti Project Outdoor Slovakia, ktorá sa zaoberá zážitkovou pedagogikou v praxi.

Zážitkové vzdelávanie je pomerne mladá metóda. Čo je jej podstatou a aká je jej história na Slovensku?

"Zážitkové vzdelávanie v našich zemepisných šírkach čerpá z pôsobenia rôznych hnutí či dobrodružných škôl, napr. Prázdninová škola Lipnice, skauting, Brontosaurus, YMCA, tramping či české typické "foglarovstvo" - tieto hnutia majú spoločného menovateľa v prepojení s prírodou a dobrodružstvom a najmä v tom, že svojím pôsobením formujú osobnosť predovšetkým mladého človeka. Vo svetovom meradle významnú rolu v rozvoji zážitkového vzdelávania zohrali armádne výcvikové programy, ktoré mali pripravovať vojakov po psychickej i fyzickej stránke na operácie v ťažkých podmienkach. Prepojením týchto prúdov sa v deväťdesiatych rokoch začali u nás vytvárať vzdelávacie programy, ktoré zážitok a pobyt v prírode posunuli ďalej z tej roviny prirodzeného osobného rozvoja do roviny jasne zacieleného učenia."

Čo je hlavným cieľom zážitkového vzdelávania a akými prostriedkami sa dá tento cieľ dosiahnuť?

"Učenie cez robenie, Učenie formou pokusov a omylov - takto sa často popisuje metóda, ktorej základom je prvotný zážitok. Človek alebo skupina ľudí je postavená pred problémovú úlohu, situáciu alebo výzvu (fyzickú alebo psychickú), ktorá je svojím spôsobom nová, neobvyklá. Môže to byť napríklad postavenie lanového premostenia nad roklinou, zorganizovanie záchrannej akcie v ťažko dostupnom teréne alebo natočenie videoklipu. S touto úlohou sa musí skupina popasovať. V priebehu jej riešenia vznikajú rozličné situácie, pozitívne i negatívne emotívne reakcie, prejavujú sa povahové črty, odlišné štýly práce, ukazuje sa, ako tú istú vec môže vidieť každý trochu ináč. Zážitok teda vyvolal určité reakcie. Intenzita zážitku a reakcií naň je samozrejme priamo úmerná. Cieľom zážitkového vzdelávania je nasmerovať ten silný emočný potenciál k poznaniu vedúcemu k rozvoju. Preto je pre učenie kľúčové práve to, čo sa deje po realizácii úlohy. Nastáva akési ohliadnutie za tým, čo sa dialo (dodnes nie je zjednotený názov pre toto ohliadnutie - mnohí používajú anglické výrazy ako review, debriefing, slovensky tomu hovoríme rozbor alebo spätná väzba). Je to riadená diskusia prebiehajúca v niekoľkých fázach. Prvou fázou je vzájomné zdieľanie zážitkov. Skupina postupne rekonštruuje, čo sa dialo, ako sa to dialo a aké pocity pri tom mali jednotliví členovia tímu. V ďalšej fáze sa účastníci prenesú späť do svojej reality (osobného a pracovného života) a hľadajú paralely. V konečnej fáze sa potom tieto nájdené paralely pretavia to konkrétneho "akčného plánu". Ten by mal byť pre daný tím alebo jednotlivca akousi víziou, ktorá mu pomôže posunúť sa dopredu."

Programy sú dosť dobrodružné. Ako sa skúsenosti získané na kurze dajú preniesť do praxe a reálneho života?

"Zážitkový kurz môže prispieť k osobnostnému rastu každého jednotlivca tým, že mu otvorí nové obzory, dodá sebavedomie, novú motiváciu, odvahu pustiť sa do vecí, ktoré by si možno predtým netrúfol. Ak sa niekto odhodlá spustiť na lane dolu 40-metrovým útesom po urputnom boji vo svojom vnútri, po prekonaní prvých krokov do neznáma zistí, že to ide a ďalej si užíva ten nádherný pocit slobody a voľnosti. Koľko situácií zažívame v bežnom živote, že si do niečoho netrúfame ísť, nevieme spraviť ten rozhodujúci krok. V diskusii, ktorá práve z tohto pocitu a z tejto paralely vyplynie, môžu účastníci navzájom zdieľať svoje príbehy a na príbehoch a skúsenostiach iných sa dá veľa naučiť. Najmä, keď tomu predchádza osobný zážitok."

Kto najviac využíva služby špeciálnych vzdelávacích organizácií ?

Na Slovensku zážitkové vzdelávanie formou outdoor využívajú predovšetkým firmy. Uvoľnená, neformálna atmosféra v inšpiratívnom prírodnom prostredí je presne to, čo potrebujú pracovníci ako protihodnotu za často dosť formálne pracovné vzťahy, stres, horiace termíny, nezhody kvôli komunikačným šumom, nevyjasnené tímové úlohy, demotiváciu z nemohúcnosti pohnúť zabehnutým systémom, frustráciu z nevhodného pracovného zaradenia a podobne. Niekde to riešia firemnými posedeniami, zábavnými akciami, opekačkami či športovým turnajom. Aj toto je spôsob, akým môže firma svojim zamestnancom povedať: záleží nám na vás. Zážitkové vzdelávanie to však nie je. Osvietené firmy už aj u nás naskočili na celosvetový trend a využívajú zážitkové vzdelávanie aj v takých tréningových programoch, ktoré boli donedávna doménou indoorového vzdelávania. Začalo to výcvikovými programami tímovej spolupráce a veľmi rýchlo začali pribúdať tréningy rôznych ďalších manažérskych kompetencií ako vodcovstvo, efektívna komunikácia, zvládanie stresu, riešenie konfliktov, time management, kreativita. Stále častejšie sa od outdoorového tréningu očakáva nielen zlepšenie atmosféry vo firme, ale aj záujem prostredníctvom tejto metódy aj niečo konkrétne vymeniť - napríklad pripravovať zamestnancov na zmenu. Outdoorové aktivity sa využívajú dokonca ako doplnková diagnostická metóda pri výbere zamestnancov do manažérskych pozícií."

Okrem programov pre zamestnancov v rôznych pozí-

ciách existujú aj špeciálne programy, zamerané napríklad na integráciu postihnutých detí do spoločnosti, matky na materskej dovolenke alebo pre absolventov škôl ako príprava na nástup do práce. Aké sú špecifiká a výsledky takýchto programov?

"Programy pre špeciálne skupiny sú vedené menej štruktúrovane, prežívaniu zážitku sa venuje viac času. Ide v nich najmä o prežitie pocitu, ktorý by mal na týchto ľudí pôsobiť motivujúco. Postihnutí či nezamestnaní potrebujú úplne iný prístup a atmosféru ako manažéri. Nepotrebujú motivovať časovým tlakom, súťaživosťou, rastúcimi nárokmi na výkonnosť. Je pre nich dôležité otvorenie problematiky, ktorá sa ich bytostne dotýka, možnosť zdieľania pocitov, skúseností a najmä získanie sebadôvery.

Pri komerčných programoch sa stretávame s dvoma prístupmi: pasívny prístup - keď je outdoorový kurz chápaný ako forma zábavy, odplavenia pracovných problémov a vybláznenia sa, a aktívny prístup - keď je záujem prostredníctvom tejto metódy aj niečo konkrétne vo firme meniť; napríklad prestavovať komunikačné kanály, pripravovať zamestnancov na zmenu, komunikovať poslanie a víziu firmy."

Prečo sa programy realizujú hlavne v prírode (outdoor) a menej vo vnútri (indoor)? Dajú sa nájsť paralely medzi prekážkami v prírode a v reálnom živote?

Zážitkové vzdelávanie sa v praxi realizuje "outdoor" aj "indoor". Je to metóda postavená na princípe "skúsenosť - reflexia - porozumenie - plánovanie do budúcnosti". Je protipólom štandardnej metóde vzdelávania, kde sa najprv problematika vysvetlí a potom precvičuje. Preto spájanie zážitkového vzdelávania len s outdoorom nie je namieste. Netrúfam si ani odhadnúť pomer, v akom sa táto metóda využíva vonku či dnu. To, prečo sa spomína najmä v súvislosti s outdoorom, je práve intenzita zážitku. Premostiť dva útesy a po vlastnoručne vyrobenej lanovke sa potom spustiť ponad priepasť je iste silnejší zážitok ako premostiť v miestnosti dva body pomocou slamiek a lepiacej pásky. Z oboch aktivít sa dá získať porovnateľné poznanie. Záleží na kvalite lektora, ako celú aktivitu spracuje s účastníkmi a čo sa z nej podarí vytiahnuť. Emotívny zážitok je však neporovnateľný."

Ako zvládajú účastníci dobrodružných a adrenalínových hier fyzickú záťaž, na ktorú nie sú zvyknutí.

"V manažérskych pozíciách je množstvo ľudí, ktorí žijú nielen v zajatí pracovných povinností, ale cielene si udržiavajú dobrú fyzickú kondíciu. Takýmto

klientom treba nastaviť záťaž dosť vysoko, aby to bola pre nich výzva. Ak však záťaž prevýši fyzické možnosti jednotlivca, stáva sa kontraproduktívnou, pretože demotivuje. Nesprávne nastavená náročnosť môže celý kurz rozhodiť a je veľmi náročné vrátiť sa späť do konštruktívnej atmosféry. Dlhoročná skúsenosť a odborná zdatnosť lektorov je najväčšou zárukou, že takáto situácia nenastane. Preto sú aj aktivity v rámci kurzu stavané stupňovito - od jednoduchších až po najnáročnejšie. Lektori tak majú možnosť otestovať možnosti a limity členov skupiny a podľa toho nastavovať úroveň zložitejších úloh. Dôležitú rolu pri fyzických aktivitách zohráva schopnosť lektora posúdiť zdravotný stav klienta a konzultovať s ním prípadné negatívne dopady na jeho zdravie. Preto musia všetci naši lektori absolvovať zdravotnícky seminár a zvládnuť základy poskytovania prvej pomoci."

Majú o programy záujem aj napr. pedagógovia, ktorí by mohli princíp a metódy zážitkového vzdelávania dobre uplatniť v praxi a dosiahnuť vďaka nim lepšie výsledky?

"Medzi pedagógmi je množstvo konzervatívnych učiteľov, ktorým vyhovujú tradičné metódy výučby a nepotrebujú ich inovovať. Nájdu sa však aj takí, ktorí vyhľadávajú moderné interaktívne metódy výučby, pretože z vlastnej skúsenosti vidia, že sa im vďaka nim darí lepšie priblížiť k žiakom, zaujať ich a motivovať. Keď som robila s pedagógmi, tak vždy to boli tí, ktorí sa na kurz prihlásili z vlastného záujmu, a preto boli veľmi motivovaní a hladní po každej novej technike, metodike, ktorá by sa dala v rámci vyučovania využiť. Viac, ako náročné zážitkové aktivity v prírode, túto cieľovú skupinu zaujímajú krátke interaktívne hry, ktoré môžu podporiť záujem o preberanú látku alebo problematiku.

Učitelia, ktorí absolvovali náš kurz a prišli do svojej zborovne nabudení novými nápadmi, často nenachádzali pochopenie u kolegov a preto sa tá vykresaná iskra nerozhorela ďalej. Učebné osnovy nepustia a navyše, keď dáme deťom podnety, tak diskusia je často veľmi živá a hlučná. A už tu bol problém. Učiteľ musel vysvetľovať vedeniu, prečo si nevie udržať disciplínu na hodine.

V súčasnosti existuje pre pedagógov dostatočné množstvo podnetných kurzov, ktoré im môžu dať inšpiráciu pre prax. Je to však postavené na ich záujme a iniciatíve. Učitelia majú dnes aj možnosti absolvovať stáže v zahraničí. Osobne mám skúsenosť s takým učiteľom, ktorý prišiel do praxe po zahraničnej stáži a deti i rodičia ho milujú. Pretože deti zrazu našli motiváciu učiť sa a rodičia majú partnera na debatu.

Nemám informáciu o existencii uceleného vzdelávacieho programu pre pedagógov zameraného na zážitkové metódy výučby."

Ako dlho trvajú jednotlivé programy? Je pravidlom, že dlhší kurz má lepšie výsledky?

"Keď je reč o zážitku, tak z toho prirodzene vyplýva, že čím dlhšie je pôsobenie zážitkov, tým hlbšie sa vrývajú do podvedomia a tým viac ovplyvňujú osobnosť človeka. Pre nekomerčné kurzy, ktoré majú za cieľ osobnostný rozvoj jednotlivca, sú prínosné programy, ktoré trvajú minimálne jeden týždeň. V rámci firemných vzdelávacích programov je optimum tri dni."

Prečo nie je táto forma rozvoja osobnosti viac propagovaná, keď má objektívne pozitívne výsledky?

"Od roku 1993 sa snažíme oslovovať médiá s témou zážitkového vzdelávania a jeho vplyvu na pozitívnu orientáciu človeka. Médiá však väčšinou hľadajú silné témy, príbehy, škandály... To, že sa deje niečo pozitívne a motivujúce, nie je až takým zaujímavým námetom na reportáž. Tým nechcem obviňovať médiá, že o nás nepíšu, majú toho momentálne dosť z iných strán. Len vysvetľujem, prečo nie je takáto forma vzdelávania dostatočne známa. Práve z popudu vysvetľovať metodiku zážitkového vzdelávania a zjednotiť bezpečnostné štandardy, vzniklo česko-slovenské Profesijné združenie pre zážitkové vzdelávanie, ktoré počas festivalu Hory a mesto oslovilo verejnosť prvou slovenskou konferenciou na tému "Zážitkové vzdelávanie a rozvoj ľudských zdrojov."

Hana Kyseľová

Po návrate učiteľa

zo zahraničnej stáže, svoje skúsenosti zaviedol do praxe. Deti našli motiváciu učiť sa a rodičia majú partnera na debatu

a veľmi ho milujú.