Viem veľmi dobre, aká medaila z majstrovstiev sveta ešte chýba, ale nebudem o nej hovoriť vopred. Ani deťom som ju nesľúbil, dcéra Gabika a syn Marcel už majú prichystané tradičné darčeky - maskotov šampionátu. V tomto prípade medveďov Timkov. Najmä Marcel ťažšie znáša prehry, som rád, že s Čechmi nemusel čeliť nepríjemným pocitom.
Nálada pred zápasom s Čechmi bola až prekvapujúco veľmi dobrá. Žiadna panika, tá zrejme viac strašila súperov. Pre nich to bol dôležitejší duel ako pre nás. Na obed som si dal stabilné menu - polievočka a špagety. Spolubývajúcemu Tomášovi Starostovi som pred zápasom povedal, že som si istý víťazstvom.
Pred mojím druhým gólom sa Peter Podhradský zachoval ako skúsený borec. Pri signalizovanom vylúčení sa nezbavil puku, potom ma ideálne našiel Miro Šatan samého pred bránkoviskom. Snažil som sa vystreliť smer bránka.
Po víťazstve nad Čechmi nik nelietal v oblakoch. Predtým sme si povedali, že sa už nesmie zopakovať katastrofálny výkon z druhej tretiny súboja s Američanmi, striedačka podľa toho aj žila. Chceme pokračovať ďalej. Je jedno, či proti nám stoja Česi, Bielorusi alebo Mongolci.
Viem si predstaviť, že sme fanúšikom na Slovensku pripravili príjemný sobotný večer, bolo by zaujímavé byť niekde medzi nimi v bratislavskej kaviarni.
V Moskve je v zásade pohoda, na Rusko som si už zvykol z pôsobenia v Novokuznecku. Strava v hoteli Kozmos je trochu jednotvárna, ale určite si ju spestríme suši, zatiaľ sme však na to nemali čas.
