BRATISLAVA. Keď úradujúca majsterka sveta z MS v Tampere 2006 vyletela v piatok v kumite do 60 kg už v 2. kole s Nemkou Spernerovou, plakala od žiaľu. O necelých 24 hodín oslavovala premiérový titul majsterky Európy po víťazstve v kategórii bez rozdielu hmotností.
Opačný scenár
Po dvoch bronzoch (Brémy 2003, Stavanger 2006) karatistka Rapidu Bratislava premenila na zlato hneď prvý finálový pokus.
Poklonila sa súperke (Španielke Gomezovej) a šprintovala do náruče osobného trénera Ján Longu. Toho istého, ktorý jej predchádzajúci večer utieral z tváre slzy smútku.
„Takýto priebeh som ani ja nečakal. Šesťdesiatka mala byť tutovka, no vypálilo to naopak. V piatok bola Eva unavená, premotivovaná, psychicky labilná. V noci nemohla zaspať. Na druhej strane ju to namotivovalo do soboty. V Open kategórii bola suverénna,“ žiaril Longa.
Len nie predĺženie
Medveďová vyprevadila z tatami Cyperčanku Stylianovú 6:3, Čiernohorku Kovijanicovú 5:0, Chorvátku Volfovú 5:3 a v semifinále i Francúzku Fanjatovú 2:0. V dráme hodnej finále potom vyzrela i na o 15 kíl ťažšiu Španielku Gomezovú 4:3. Tá prehrávala už 0:3, no trojbodovým kopom na hlavu tesne pred koncom vyrovnala skóre, Slovenka však v záverečných sekundách stihla pridať rozhodujúci štvrtý bod. „Keď zrovnala skóre, všeličo pekné som si v duchu povedala. Zatrnulo mi. Komu by nie, ale nechcela som pripustiť predĺženie. Nemám ho rada. Až na jednu výnimku z MS, ho vždy prehrávam. Fakt by ma mrzelo z výhry 3:0 ísť do predĺženia a ešte ho prehrať. Tak som sa zmobilizovala a stihla pridať ešte jeden bod,“ vydýchla si Medveďová.
Na rade je double
„Ten piatok beriem ako veľké športové nešťastie. Zlý žreb a ani panel mi neboli naklonené. V sobotu mi už šťastie prialo. Rozbehla som sa a ja už viem, že keď prežijem kritické prvé-druhé kolo, už to ide. Keď som v semifinále spravila Francúzku, už som nechcela boj o zlato prehrať,“ tvrdí najúspešnejšia karatistka slovenskej histórie.
Medveďová vyhrala všetko, čo sa na tatami dá (karate nie je olympijský šport), no motivácia pokračovať jej nechýba. S trénerom už uvažujú o double, teda prvenstve vo svojej kategórii i bez rozdielu hmotností. Snívali o ňom už v Bratislave, no nepodarilo sa. „Aspoň všetci vedia, že nie každý štart znamená výhru,“ podotkla maximalistka Eva.
