Preto sa nás deti našich detí budú pýtať, prečo sme si programy (nielen kanály) nemohli vyberať sami.
Budú sa zabávať na tom, že reklama sa vysielala tak, že napríklad spot na prací prostriedok museli pozerať aj tí, ktorí ho nikdy nekupujú. To akože neposlali každému do jeho programu reklamu na to, čo naozaj používa?, budú sa deti našich detí pýtať.
O konci súčasného modelu televízie a reklamy v nej vysielanej sa hovorí už pár rokov. Predpokladá sa, že ľudia sú proti reklame čoraz viac imúnni – menej jej veria a čoraz jednoduchšie sa jej pozeraniu vyhýbajú. Zásadná zmena, ktorá by pozeranie televízie urobila znova takým atraktívnym, ako bolo v čase, keď neexistoval internet či DVD technológie, ale stále neprichádza.
Hoci definícia zariadenia (prístroja, riešenia, programu), ktoré to vyrieši, už existovala. Program si musia ľudia vyberať vtedy, keď oni budú chcieť a aký oni budú chcieť. Reklama im príde taká, ktorá sa hodí práve im.
A popritom sa bude dať, samozrejme, celý čas chatovať, písať poštu, kontrolovať obľúbené webstránky, meniť vzhľad a funkcie svojho nového televízora – a nemať pritom pocit lacnej internetovej náhrady normálnej televízie.
Legenda z januára tohto roku hovorila, že o niečo také sa pokúsili ľudia, ktorí sa stali známi a bohatí najmä vďaka vynálezu Skype. A že ten zázrak bude program Joost, ktorého vývoj sa práve končí.
Pred týmto víkendom som sa dostal k pozvánke na jeho testovanie. Zožeňte si pozvánku aj vy. Ja som zažil podobný kultúrny šok, iba keď som prvýkrát videl internet.
Autor: zástupca šéfredaktora denníka SME
