BRATISLAVA. Bratislavský okresný súd eviduje už vyše 50 žalôb sudcov, ktorým sa nepáči, že majú nižšie platy ako špeciálni sudcovia. Súd nechce povedať, ako bude v ich prípade postupovať. Podľa hovorkyne Ľubice Mackovičovej nemôže predbiehať udalosti.
Viacerí právnici si však nemyslia, že sudcovia so žalobami vyhrajú. „Myslím si, že v predloženej podobe je táto žaloba použiteľnejšia skôr ako návrh na legislatívnu zmenu, ako návrh na začatie sporového konania,“ povedal právnik Radoslav Procházka o jednom z návrhu žaloby. Bol by vraj veľmi prekvapený, ak by sa v tejto veci vôbec vytýčilo pojednávanie.
V jednej zo žalôb, ktoré má SME k dispozícii, sudca tvrdí, že zákonom, ktorým sa príplatok špeciálneho sudcu zvýšil z 2–násobku na 6–násobok priemernej mzdy, došlo k zjavnej diskriminácii sudcov. Rozdiel v ich odmeňovaní je vraj protiústavný. Ústava totiž nepozná sudcov špeciálnych a ostatných. Nedodržaním zásady rovného zaobchádzania sa vraj v spoločnosti znížila dôstojnosť sudcov. Nerovnosť totiž údajne vyvolala dojem, ako keby sudcovia Špeciálneho súdu boli odborne kvalitnejší. Žalujúci sudcovia preto žiadajú aj vyplatenie nemajetkovej ujmy. Môže ísť až o 2 milióny korún.
Sudcovia majú okolo 60 tisíc
Priemerný plat sudcu je okolo 60 tisíc korún. Špeciálni sudcovia dostávajú navyše asi 100 tisíc korún.
Je neobvyklé žalovať parlament. Podľa právnika Ivana Trimaja sú žaloby absurdné a nerozumie, ako ich vôbec mohol niekto vymyslieť. „Keď to počujem, tak sa hanbím. Hanbím sa, lebo ten, kto má na slovenské pomery relatívne slušné príjmy, chce ešte viac,“ povedal. Podobne by vraj mohli poslancov zažalovať aj zdravotné sestry, a tie budú mať na to aspoň morálne opodstatnenie.
Otázne je, či sa nájde sudca, ktorý bude objektívne vo veci nezaujatý. Podľa Trimaja by mal byť každý z konania vylúčený. Platové rozdiely sa totiž týkajú všetkých sudcov. Právnik vidí problém aj v tom, že sudcovia žiadajú okresný súd o posúdenie zákona, čo je úlohou Ústavného súdu. Teoreticky by vraj sudca mohol konanie prerušiť a požiadať o stanovisko ústavných sudcov, ale Trimaj si nevie predstaviť, ako by to zdôvodnil.
Žalobami sa vraj sudcovia asi snažia, aby Ústavný súd začal rozhodovať o postavení Špeciálneho súdu.
O podaní podnetu hovoril v minulosti minister spravodlivosti Štefan Harabin. Právnici hovoria, že aj keby sa spor o platy dostal k ústavným sudcom, tak existenciu Špeciálneho súdu to neovplyvní.
Za hlasovali aj HZDS a Smer
Za príplatok pre špeciálnych sudcov hlasovali pred dvomi rokmi aj poslanci Smeru a HZDS. Zvýšenie z dvojnásobku na šesťnásobok priemerného platu presadila vtedajšia koalícia cez novelu Trestného poriadku, ktorú predložil predseda Smeru Robert Fico. Bývalí koaliční poslanci si teraz myslia, že za iniciatívou sudcov je politika. „Aj keď je to akcia sudcov, je organizovaná a ja sa neviem zbaviť dojmu, že má silne politický nádych, aj keď je prezentovaná inak,“ povedala Lucia Žitňanská z SDKÚ.
Situáciu treba riešiť, tvrdí predseda Špeciálneho súdu Michal Truban. „Dlhšie pociťujeme averziu zo sudcovského stavu, súvisí s našimi platmi. To ma mrzí.“ Riešením podľa neho nie je znížiť platy špeciálnych sudcov.
Poslanci sú zaskočení
Jana Laššáková (Smer):„Je mi ľúto, že sudcovia sa vydávajú takouto cestou. Nečakala by som, že sudcovia, ktorí by mali byť garantom spravodlivosti, budú podávať žalobu na súde bez rokovania.“
Katarína Tóthová (HZDS): „Každý právny nárok musí mať zákonný podklad. Ak ho preukážu, možno im to súd prizná. “
Gábor Gál (SMK):„Nepovažujem to za dobrý spôsob. Možno im ide o to, aby sa z druhej ruky dostali na Ústavný súd.“
Peter Miššík (SDKÚ): „Nie je to adekvátne ich postaveniu. Nezdá sa mi, že by súdna moc mala zasahovať do moci zákonodarnej. Dlho bude trvať, aby naprávali to, čo si verejnosť o práci súdov myslí. Tento krok tomu nepomôže.“
