Prečo Česi vyvolávajú v Slovákoch dodnes vášne?

„Lebo máme k sebe bližšie ako ku komukoľvek inému v okolí. Máme za sebou spoločnú existenciu, kus spoločnej histórie, absolvovali sme príbehy nabité emóciami pred vojnou, po vojne, nie sme si ľahostajní. Nezdá sa mi však, že by tie emócie boli negatívne.“

Slováci stávkujú počas majstrovstiev na seba, len keď hráme s Čechmi, tak na Čechov. Máme stále mindrák?

„Áno. Slováci sa trošku zžili s týmto pocitom ešte za Československa, že sú menší, česká história je veľkolepejšia osobnosti, s ktorými sa dá identifikovať i mestá sú významnejšie ako slovenské. Myslia aj na pragmatické veci, napríklad Slováci sú presvedčení, že v Česku je vyššia životná úroveň, viac pracovných príležitostí.“

K čomu by ste ten vzťah prirovnali?

„K susedom, ktorí sa poznajú omnoho lepšie navzájom, než celý zvyšok dediny. Vzájomné poznanie obsahuje aj veci, ktoré sú príjemné alebo nepríjemné, ale nikdy sa tí susedia nepobili. Sme dobrí susedia.“

Ako sa Česi pozerajú na Slovensko?

„Česi sú dnes pestrá európska krajina, je tam veľa etník a národností, najmä Praha je multikulturálna, ale Slovákov majú najradšej. To hovoria všetky sociologické výskumy. Pozerajú sa na nich stále ako na mladšieho bračeka, ktorý si rád zájde do krčmy, racionálne o svojej budúcnosti nekalkuluje, má čo doháňať, i keď v posledných rokoch sa mi zdá, že je to iluzórna predstava. Reformy, ktoré urobili Slováci, o tých môžu Česi iba snívať.“

Myslíte si, že sa vzťah mladšieho a staršieho brata rokmi zmení?

„Už dnes na univerzite neviem rozoznať slovenského a českého študenta. Dokonca mám pocit, že tí slovenskí sú ambicióznejší. Možno je to tým, že do Prahy nepríde priemerná vzorka, ale takí, ktorí museli vynaložiť isté úsilie a považujú vzdelanie a kariéru za niečo dôležité. Rozlíšiť neviem ani podnikateľov. Rozdiely, ktoré sa historicky vyformovali, podľa mňa už dnes v generácii 20– a 30-ročných neexistujú. A je to tak aj preto, že chodia bežne pracovať do zahraničia.“

Hokej pozeráte?

„Pozerám, ale nie je to moja extra vášeň. Neprikladám tomu ani národné nálepky. Osemdesiat percent slovenského aj českého mužstva, to sú gladiátori medzinárodného formátu. Neviem, kde sú tí chlapci doma, či v Kanade, Spojených štátoch, Bratislave alebo v Prahe. Je pre nich asi iné zahrať si pod národnou zástavou. Prebúdza to u nich emócie, ale skončia sa majstrovstvá a vrátia sa za more.“

Komu fandíte?

„Keď hrajú Slováci s niekým, fandím Slovákom, keď Česi, Čechom, a keď hrajú spolu, fandím lepšiemu výkonu. Aby som sa však pritom nejako rozčuľoval a trieskal do stola, to naozaj nie.“