Podľa Majoroša čím vyššie sa manažér dostane vo firemnej hierarchii, nároky na špecifickú odbornosť klesajú. „Paradoxne, čím idete vo firemnej hierarchii vyššie, tým je vaša odbornosť menej dôležitá.“ Napríklad správca internetového servera musí byť odborník, na úrovni predstavenstva však takáto odbornosť nie je najdôležitejšia. Rozhodujúce vlastnosti manažéra sú podľa neho flexibilita, strategické myslenie, nadhľad, schopnosť rýchlo a správne reagovať a lojalita k firme. „Čím vyššie idete, tým je lojalita dôležitejšia.“
Do Slovak Telekomu, v tom čase Slovenských telekomunikácií, prišiel na začiatku roka 2003 z počítačovej firmy IBM, ktorej aktivity na slovenskom a neskôr aj na českom trhu viedol spolu takmer deväť rokov. Ponuku byť prezidentom Slovak Telekomu dostal od akcionárov spoločnosti, teda od Deutsche Telekomu. Najprv ju odmietol: „Za žiadnych okolností!“ Veď asi dva roky predtým si nechal zrušiť pevnú linku. Po dlhších rozhovoroch však ponuku prijal. Okrem toho, že bola v Prahe, kde vtedy pôsobil, zlá dopravná situácia, myslel si, že sa na Slovensku dejú zaujímavé veci. A to nielen v telekomunikáciách.
Jeho úlohou v pološtátnom operátorovi pevných liniek bolo zreštrukturalizovať firmu, ktorá mala v tom čase viac ako 10-tisíc zamestnancov. V súčasnosti zamestnáva zhruba štvrtinu z počtu na prelome tisícročí.
Kolegov si nevyberá sám
Na rozdiel od riaditeľov na nižších úrovniach si Majoroš nemôže sám vyberať svojich priamych podriadených, napríklad výkonných viceprezidentov. Na úrovni predstavenstva sa vrcholoví manažéri vyberajú dohodou akcionárov. „Ja sa nemôžem rozhodnúť sám, že vymením napríklad niektorého z výkonných viceprezidentov. Je to diskusia medzi Deutsche Telekomom, štátom a mnou.“
Jeho práca je však zaujímavejšia, keď musí robiť s tímom, čo si sám nevyberá, a zároveň je za všetko zodpovedný. A ak s niekým nedokáže vychádzať, sú len dve možnosti. Buď sa hrany obrúsia, alebo sa vzťah vyostrí. To sa už v minulosti stalo.
O nových ľuďoch, ktorí majú prísť na kľúčové pozície na nižšej úrovni, chce vedieť a prípadne spolurozhodovať o ich výbere. Ide napríklad o pozície na marketingu, technických oddeleniach či na personálnom oddelení. Hovorí však, že vedúcim pracovníkom treba nechať voľné pole pôsobnosti. „Keď im vezmete právomoci, prestanú pracovať a začnú sa vyhovárať, prečo veci nejdú.“ Ak však právomoci majú, nesú aj zodpovednosť v prípade problémov.
Nový generálny riaditeľ T-Mobilu Milan Vašina je jeho kolegom v predstavenstve mobilného operátora. Slovak Telekom je totiž stopercentným akcionárom T-Mobilu. „V rámci Deutsche Telekomu to funguje tak, že sme v jednom tíme.“
Odkedy je T-Mobile súčasťou skupiny Slovak Telekom, môže Majoroš zasahovať do fungovania mobilnej dcéry Telekomu. Firmy totiž hľadajú možnosti, ako zefektívniť svoje aktivity. „Niektoré činnosti totiž vykonávame paralelne. Ide napríklad o predajné miesta. Niektoré z nich treba vylepšiť, iné môžeme zjednotiť.“
Doma nepracuje
Biznisu sa niekedy venuje aj počas víkendov. „Niektoré stretnutia sa totiž cez týždeň nedajú stihnúť.“ Okrem toho máva občas po večeroch pracovné stretnutia, a tak sa domov nedostane o siedmej ako inokedy. Prácu a materiály si domov nenosí. „Moja rodina si nezaslúži, aby som doma pracoval. To radšej ostanem dlhšie v práci.“ Rodina Majorošovcov si iné, ako že je otec dlho v práci, ani nepamätá. „Rozumná žena vidí len dve možnosti – buď je manžel doma a aj peňazí a komfortu je menej, alebo je v práci dlhšie a sú aj dovolenky.“
Jeho pracovný čas sa rokmi zefektívnil. „Zo začiatku som bol aj ja spotený manažér, musel som študovať dokumenty do detailov, hľadať v pozadí spojitosti.“ Príprava na stretnutia už pre neho nie je taká náročná. V problematike je už zorientovaný. Ani teraz, keď má za sebou 13-ročnú skúsenosť vedenia firiem, si však neprizná, že už je skúsený manažér.
Získavaním nových skúseností a vedomostí sa podľa neho rozhodovanie nezľahčuje. „Každá situácia je iná, ale skúsenosti a vedomosti mi uľahčujú sa pozerať na problémy z iných uhlov pohľadu, čo sa často podpíše pod dobré rozhodnutie.
885 miliónov
Slovak Telekom patrí medzi firmy, ktoré už dostali nejednu pokutu od regulačných úradov. Neberie ich však osobne. Najväčšiu pokutu, 885 miliónov korún, dostal bývalý monopol za obdobie rokov 1999 a 2002. To bolo ešte predtým, ako prišiel do Slovak Telekomu. S väčšinou pokút nesúhlasí.
Pokuty sú podľa neho súčasťou telekomunikačného biznisu. Dodáva však, že by sa pri ich ukladaní malo postupovať na základe väčšieho množstva informácií a citlivejšie. Slovenské regulačné orgány však nekritizuje. Aj v okolitých krajinách totiž podľa neho prebiehajú diskusie o výške a oprávnenosti pokút pre telekomunikačné firmy.
„Keď budú úrady takýmto spôsobom regulovať rozvoj nových služieb, tak sa Európa môže dostať do situácie, keď my budeme diskutovať o pokutách, rýchlo expandujúce ázijské firmy skúpia európske telekomunikačné podniky.“
Slovak Telekom je firmou, ktorú niektorí ľudia kritizujú za vyššie ceny pripojenia na internet či za ceny telefonovaní. Prejavujú to najmä v diskusných fórach na internete. Majoroš diskusie občas číta, ale sám sa do nich nezapája.
„Mrzí ma obsah príspevkov. Ukazuje sa v nich neznalosť problematiky a ‘schopnosť’ ľudí robiť maximálne závery na základe minima informácií.“
Viac na www.leaders.sk
