, že úspech, peniaze a postup v kariére nie sú všetko. Toto však nevedel Anton, hlavný hrdina hry, ktorý sfalšoval podpis nadriadeného. Keď sa to prezradilo, prišiel o prácu a obesil sa na nátlak svojho šéfa.
Toto odkazuje tím tvorcov divákom Eldoráda, najnovšej inscenácie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Blahoželám všetkým, ktorí tento odkaz našli – museli prečítať celý tematicky jednotvárny, ale zato obsiahly program. Tvorcovia chceli naznačiť, že úspech, peniaze a postup v kariére nie sú všetko. Toto však nevedel Anton, hlavný hrdina hry, ktorý sfalšoval podpis nadriadeného. Keď sa to prezradilo, prišiel o prácu a obesil sa na nátlak svojho šéfa.
Celkom jednoduchá zápletka - dvojitá existencia, odchody „do práce“, snaha udržať tajomstvo i rodinu. Marius von Mayenburg, mladý nemecký dramatik, napísal hru súčasným jazykom o súčasných ľuďoch. Text však pôsobí veľmi rozdrobene, akosi chladne a neprirodzene. Postavy hovoria umelo a dej rámcuje akási apokalypsa, ktorá však s dianím vôbec nesúvisí.
Režisérka Alena Lelková text oživila najmä dômyselným použitím rekvizít. Šesť drevených kolíkov, dlhá lata, stôl, lavička a most nad jazierkom pomohli vytvoriť jednoduchý, no moderný dizajn. Herci ich naplno využili do poslednej chvíle – no počas manipulácie s nimi sa vytratilo posolstvo inscenácie.
Najvýraznejšou z postáv, napriek krehkosti jej predstaviteľky, sa stala Thekla (Réka Derzsiová). Nepotrebovala veľké gestá ani silný hlas. Chvenie končekov jej prstov bolo oveľa pôsobivejšie ako prehnaná gestikulácia a prudké pohyby jej matky Gréty (Michaela Drotárová). Drotárová sa len snažila zdôrazniť povahové črty postavy, ale v porovnaní s civilným herectvom ostatných pôsobila príliš štylizovane.
Norman Šáro ako Anton bol paradoxne najprirodzenejší vo chvíľach šialenstva. Chvíle najväčšieho citového rozrušenia nevyzerali celkom pravdivo. Vynikli však niektoré spoločné momenty Antona a Thekly, nenápadné rozpadanie ich vzťahu.
Oscar, Grétin mladý milenec (Branislav Deák), zobrazil muža, ktorého si vydržiava staršia, no hlavne bohatá žena. Mohol viac rozohrať naznačené sexuálne chúťky voči iným ženám.
Katarína Šafaříková ako Manuela stvárnila mladú a neistú dievčinu, ktorá zapadla do čudnej rodiny skrachovancov. Ján Dobrík hral Aschenbrennera, Antonovho šéfa s ironickým odstupom, vystupoval razantne, akoby vlastnil Antonov život.
Aj študentské inscenácie musia mať úroveň. Eldorádo ju má, hoci je v ňom mnoho neobjaseného. Tvorcovia ho jednoznačne zvládli technicky, priniesli mnoho nápadov.
Čo tu chýba, je výpoveď, účinok na diváka. Dnes už je asi zvykom, že katarzie sa nedočkáme ani v tých najprofesionálnejších divadlách.
Divadlo Kaplnka VŠMU
Marius von Mayenburg: Eldorádo
Preklad: Roman Olekšák
Scéna: Richard Lavrík, Alena Lelková
Kostýmy: Barbora Herchlová
Réžia: Alena Lelková
Hrajú: Norman Šáro, Réka Derzsiová, Ján Dobrík, Michaela Drotárová, Branislav Deák a ďalší
Premiéra 2.a 3. mája
Autor: Dária Fehérová Autorka je publicistka
