ale akcia environmentalistov, ktorí sysle z bratislavského letiska už šesť rokov vždy na jar a počas leta sťahujú preč, na lepšie. Konkrétne na pasienok pri obci Kuchyňa na Záhorí.Syseľ pasienkový je veľmi milé zvieratko, ľudia ho majú radi, nikomu neubližuje a navyše je to chránený ohrozený druh. Na bratislavskom letisku žili sysle v mieri v početnej kolónii, bolo ich niekoľko tisíc. Sú však dôvody, prečo tu už nie sú v bezpečí, ba dokonca ani žiaduce.
Zložitá situácia sysľov
"Táto akcia je komplikovaná," hovorí doktor prírodných vied Michal Ambros, zamestnanec Štátnej ochrany prírody, ktorý dohliada na odchyt sysľov. "Má niekoľko aspektov. Sťahovanie sysľov súvisí s medzinárodným projektom Life - ochrana sokola rároha v Karpatskej kotline, ktorú zabezpečujeme s mimovládnou organizáciou Ochrana dravcov na Slovensku. Sysle sú totiž podstatnou zložkou jeho potravy. A keďže ich výrazne ubudlo, aj sokol rároh je na ústupe."
Je to zvláštna situácia. Syseľ je zákonom chránený, aj sokol rároh je zákonom chránený. Sokola na vegetariána nepreškolíš, takže pomôcť obom druhom sa dá iba tak, že sysľom sa pomôže vytvoriť silná kolónia a, parafrázujúc príslovie, aj sokol sa nažerie, aj syslia populácia ostane celá.
To je prvý aspekt. Druhá vec je, že syseľ sa stal na letisku nežiaduci. Malé zvieratká síce nikomu neprekážajú, ale sú ohromným lákadlom pre veľké dravé vtáky. Kolízia dravca s lietadlom by určite nedopadla dobre.
"Už pred desiatimi rokmi sme si to vyskúšali v Košiciach na letisku," hovorí Michal Ambros. "Chceli tam urobiť celoplošnú deratizáciu, ale navrhli sme im iný spôsob. Táto akcia stále beží a počet vtákov sa výrazne znížil."
No a napokon je tu aj tretí, rovnako dôležitý aspekt - ochrana samotných sysľov. Bratislavské letisko prežíva obrovský boom, rozširujú sa parkoviská, ide sa stavať podzemná garáž, vzniká malé mestečko. To ohrozuje aj existenciu sysľa. Podľa zákona o ochrane prírody sú investori povinní sysle ako ohrozený druh z takéhoto rizikového miesta odsťahovať. "Odchytávačmi" sú väčšinou študenti Katedry ekológie a environmentalistiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Viacerí odborní pracovníci aj študenti sa sysľami zaoberajú systematicky, chodia ich skúmať aj na novom pôsobisku a píšu o nich práce.
Zberateľ myší
S Michalom Ambrosom sme sa stretli v Nitre, kde pracuje. Naozaj nevyzerá ako človek, ktorý trávi veľa času v kancelárii za stolom, skôr by sme si ho vedeli predstaviť ako bádateľa v džungli alebo iných nehostinných miestach. Jeho náplňou práce aj záľubou sú malé hlodavce. "Niekto zbiera známky, mňa zaujímajú myši," hovorí. Do kufra auta opatrne ukladá škatuľu s V.I.P. pasažierom, sysľom. Pred pár dňami ho odchytili na bratislavskom letisku, ale pre jedného syslíka sa už neoplatilo ísť na Záhorie, zobrali ho teda do Nitry, kde sa oň patrične postarali. Sysľom vraj veľmi chutia jablká. "Keď sme pracovali na ploche pri termináli, tak na nás hneď začali ľudia skákať, že prečo tie zvieratká týrame," spomína Michal Ambros. "A jeden chlapec začal prosiť babku, aby mu takého kúpila. Babka sa hneď začala informovať, či vydrží na záhrade a neujde. On by aj vydržal, ale na záhrade by sa nerozmnožoval. Sysle potrebujú komunitu."
Syseľ je vlastne kovboj
Syseľ pochádza zo stepí balkánskeho polostrova a ako ľudia klčovali lesy a menili ich na pasienky, rozširoval sa ďalej, pasienky sú preň prirodzeným biotopom. V posledných desaťročiach ich však výrazne ubudlo, kravy a ovce sa kŕmia v stajniach. V 80. - 90. rokoch sa syseľ stal vzácnym a menší výskyt ohrozil existenciu nielen sokola rároha, ale aj orla kráľovského - ten sa na juhozápade Slovenska kedysi vyskytoval, dnes ho už nenájdete.
Sysle sú v súčasnosti neškodné, aj keď za socializmu boli v 50. rokoch vyhlásené za jedného z hlavných škodcov (podobne ako "americký chrobák", pásavka zemiaková) a vedci pracovali na efektívnom hubení syslej populácie. Faktom však je, že veľká povodeň v 60. rokoch na južnom Slovensku, spôsobená pretrhnutím hrádze mali pravdepodobne na svedomí aj drobné zemné hlodavce (nielen sysle, ale aj škrečky, krtky a podobne), ktoré ju svojimi norami oslabili.
Sysle - golfisti
Jeden typ krajiny sa na pasienky veľmi podobá. Sú to golfové ihriská a nečudo, že si ich sysle obľúbili. "Na Záhorí idú takéto ihriská budovať a požiadali nás, či by sme im tam nemohli nasadiť sysle," hovorí doktor Ambros. "V Rakúsku sú totiž na golfových ihriskách tieto zvieratká veľmi obľúbené. Sú zlaté, behajú, panáčkujú, návštevníci sa na nich bavia. Ale nie je to jednoduché, sú ohrozeným druhom a nemôžeme si s nimi robiť, čo sa nám zachce. Na všetko musíme mať povolenia. Musím sa ísť pozrieť aj na golfové ihrisko do Bernolákova, či tam náhodou nie sú, ak áno, dostali sa tam z Bratislavy. Ak majú kadiaľ prejsť, dostanú sa dosť ďaleko."
Syseľ nie je škrečok
Definícia sysľa v Krátkom slovníku slovenského jazyka znie: "Hlodavec zhromažďujúci zrno do diery, v ktorej v zime spí." Slovník sa, žiaľ, mýli, pretože syseľ si, na rozdiel od škrečka, nerobí zásoby zrna ani ničoho iného. Diery si však vyhrabáva až do hĺbky jedného metra. Ale spáč je to tuhý - v septembri sa zazimuje a je v zemi až do polovice apríla. Za tých pár mesiacov, ktoré mu z roka zostávajú, je hyperaktívny, lebo musí splodiť a vychovať potomkov.
Práve preto sa odchyt koncom apríla prerušuje do júla. V tom čase sa rodia mláďatá a nemôžu im zobrať matku. Keď sa však odchytí gravidná syslica, je to výhodné, pretože mláďatá sú na novom pôsobisku už "doma". To sa vonkoncom netýka sysľov, ktoré sú "deložované" z pôvodného domova. Tie sú nejaký čas úplne dezorientované, aj keď im predvŕtajú diery a práve tieto chvíle rady využívajú dravce ako líšky či túlavé mačky.
Nový domov
Pasienok pri Kuchyni je romantické miesto. Jeho majiteľ je rakúsky občan, ktorý súhlasil, že mu naň nasťahujú nových obyvateľov. Stúpame po stráni plnej kravských oných. "No pozrite ho, ako nalietava," Michal Ambros ukazuje dravého vtáka - myšiaka, ktorý letí nízko nad zemou a je na prvý pohľad veľmi hladný. Chodia sem aj líšky a tie vyhrabú sysľa raz-dva. Noví nájomníci sú zalezení, ale vidíme nory, husto pri sebe. Sú prirodzené, vyhrabali si ich samotné sysle. "Dokopy sme ich tu vypustili asi päťsto. Ak sa ich tu uchytilo do stovky, bol by to dostatočný základ veľkého spoločenstva. Dúfam, že sem nebudeme musieť zaplatiť strážcu, ktorý tu bude stále."
Michal Ambros vyťahuje z drôtenej klietky syslíka, ktorý očividne nemá náladu sa s nami baviť. "S týmto si veľa zábavy neužijeme, sysle inak zvyknú panáčkovať, aby lepšie videli naokolo, ale toto momentálne nie je ten prípad," usmieva sa Ambros. Syseľ neochotne mizne v cudzej nore. Je to provizórium - aby sa spamätal z otrasov. Časom si vyhĺbi svoju vlastnú. Ak ho nechytí nejaký prirodzený nepriateľ. Kým Michal Ambros na prístroji GPS zameria polohu, kde vypustil zvieratko (každého sysľa treba zdokumentovať), náš kamarát vystrkuje hlavu z provizórnej nory a vyzerá riadne strhane. Želáme mu všetko dobré, veľa šťastia a odchádzame na bratislavské letisko pozrieť na pôvodné obyvateľstvo.
Na letisku
"Ako sa majú naše zlaté syslíky v Kuchyni?" pýta sa PR manažérka letiska Zora Kalousková. "My sme ich tu mali veľmi radi, bavili sme sa na nich a kŕmili sme ich a dokonca som rozmýšľala, že maskotom letiska by mohol byť syseľ." Na prechádzkach na lúkach, ktoré sa onedlho stanú staveniskami, však žiadneho nevidíme. "Dobre sme ich vychytali, nie?" usmieva sa Michal Ambros. A to je vlastne koniec stretnutia s maličkými tvormi, presne takisto dôležitými, ako akékoľvek iné živočíchy na tejto planéte - sú možno malou, ale nenahraditeľnou súčiastkou v matrici života.
