s dvoma zakladajúcimi členmi skupiny - so spevákom Jánom Kuricom a bubeníkom Oňom Tomčalom.
Je známe, že Vidiek vznikol zo skupiny Ventil RG, v ktorej ste hrali obaja. Prečo ste napriek veľkej popularite skončili ?
Kuric: V roku 1985 sme rozpustili Ventil RG, lebo sme mali pocit, že to už nemá kam ísť. Začal som vymýšľať nové pesničky a čakal som na Oňa, v tom čase na vojne. Pamätám si, ako som mu cez telefón púšťal priamo na rotu nové piesne, napríklad Vidiečana. Oňa to zaujalo a o to túžobnejšie som očakával dátum jeho príchodu.
Ako sa formovala skupina?
Kuric: Najprv sme s Oňom chceli byť iba duo. Dokonca sme urobili na Bernoláku jeden koncert, ja som spieval a hral na elektrickej gitare, on bubnoval. To som okukal od speváka Billyho Bragga. Ale nebolo to až také skvelé, ako som si predstavoval.
Tomčala: S príchodom nových hudobníkov vznikla kapela, ktorá sa pozerala niekde úplne inde ako Ventil. Takže bolo treba hľadať názov. Niekoho napadlo, že sme na vidieku, v Rovinke, tak sa volajme Vidiek.
Basgitarista Kamil Grebeň bol v tom čase profesionálny hudobník, hral s Beátou Dubasovou. Museli ste ho dlho lámať?
Kamil: Bol taký odvážny, že odišiel od profíkov a prišiel na neistý flek.
Tomčala: Mal veľmi rád Ventil, tak sa rozhodol rýchlo. Skôr sme mali problém s gitaristami, skúšali sme ich asi desať, kým sme natrafili na toho pravého, Richarda Jajcaya.
Kuric: Richard sa nám hneď zapáčil, lebo hral takú pedantnú gitaru, nevystrájal, neštrikoval.
To je zvláštne, lebo vy hovorievate, ako vás ovplyvnil punk a všetci tí chuligáni a Richardova gitara je noblesná, elegantná.
Tomčala: Bolo príjemné ísť iným smerom ako dovtedy a boli sme toho schopní aj vďaka tej gitare.
Kuric: Potrebovali sme kontrapunkt.
Pesničky na prvom albume sú jednoduché iba na prvé, nepozorné počutie. Inak sú muzikantsky aj aranžérsky veľmi rafinované. Ako to všetko vznikalo?
Kuric: Asi je vidieť, že neboli vymyslené tesne predtým, ako sme prišli do štúdia. Je na nich evidentné, že ich máme odhraté aj pred publikom. Pri skúškach sme sa nikdy nehádali, ale jeden druhého sme podnecovali, skús toto alebo tamto. Do každej pesničky sme dávali toľko, koľko dávali iné kapely na celý album. Každý nástroj je premyslený, nechceli sme, aby to bolo ako keď hrá zábavová kapela odrhovačky. Doteraz sa snažíme aranžovať zaujímavé skladačky, ktoré sa dopĺňajú, nech nehrá každý to isté.
Čo vás ovplyvňovalo hudobne?
Kuric: Na albume určite počuť vplyv Paula Simona a jeho afrického albumu Graceland. Veľa ľudí si myslí, že Vidiečan je inšpirovaný slovenským folklórom, ale veľmi sa mýlia, inšpiroval ho folklór z Tichomoria. Richard mal zasa rád Led Zeppelin, Pink Floyd či Dire Straits. Kamil Grebeň počúval Talk Talk a podobné kapely. No a my s Oňom sme počúvali aj The Clash, a ďalšie skupiny, ktoré posúvali punk ďalej.
Tomčala: Vidiek je taký mix rôznych vkusov, a tak to má byť.
Kuric: Dnes sa už nič nové nedá vymyslieť, ale veci sa dajú zaujímavo zmixovať. Tak, že to má silu.
Ako sa nahrávalo?
Tomčala: Bolo to prvé veľké nahrávanie v našom živote, s Ventilom sme predtým nahrávali pár pesničiek v nejakom rozprávkovom štúdiu, teda v takom, čo sa nahrávali rozprávky pre deti.
Kuric: Prišli sme do štúdia a prvé, čo nám zvukár povedal, bolo, že bubny sú zlé, a keď chceme nahrávať, máme si zohnať iné. To bol pre nás, amatérov, neprekonateľný problém. Mysleli sme, že je po nahrávaní. Ale nakoniec sme to vyriešili. Album sme nahrávali v novom digitálnom štúdiu Opusu, to bolo vtedy jedno z najlepších v Európe. Aj samotné štúdio nás inšpirovalo.
Nemali ste problém získať nahrávaciu zmluvu? Album ste nahrali niečo vyše troch rokov po vzniku, to bolo na socialistické pomery pomerne rýchlo.
Kuric: Pomohol nám Robo Grigorov. Zdrhol do Belgicka a už mal naplánovaný termín albumu. Vznikla diera a v Opuse ju potrebovali zaplniť. Niekomu napadlo, že by sme to mohli byť my.
Ako zmenil prvý album váš život? Pamätám sa, že to bola dosť veľká udalosť a boli ste naozaj slávna kapela.
Kuric: Vôbec sme nebrali do úvahy, že sme slávni. Hrali sme veľmi veľa, ale neuvedomovali sme si to. Normálne sme chodili do roboty a potom hrali. My sme doteraz amatérska kapela. S Oňom sme sa každý deň prezliekali do montérok a pracovali sme vo výskumnom ústave poľnohospodárskej techniky.
Čo ste tam, preboha, robili?
Tomčala: Doviezol sa stroj zo Západu, inžinieri ho rozobrali a snažili sa ho okopírovať. Spravidla to nefungovalo, lebo vonku používali lepší materiál a pokročilejšie technológie. My sme s Janom stavali funkčné modely, jedna k jednej.
Kuric: Vyrábali sme všetky súčiastky, do detailov. Horšie bolo, keď tam bola nejaká skrinka zaliata tak, že sa nedala rozobrať. Oňo je vyučený nástrojár, ja som robil elektriku. Napríklad sme robili štiepkovač na haluze. Ten sa rozpadol tak, že normálne explodoval. Našťastie, nikto neschytal nejaký šrób alebo nôž do hlavy.
Tomčala: Ale ja som tam dostal služobný byt, to sú tie najkrajšie spomienky.
Nesmieme zabudnúť na textársky prínos Kamila Grebeňa. Aj on patrí k ľuďom, ktorí dali tvár Vidieka.
Kuric: V počiatkoch Vidieku sme spolupracovali s textárom Ventilu Danielom Mikletičom. Ten má tri texty na albume. Zistili sme však, že Kamil je šikovný textár. Niežeby Daniel nebol dobrý, ale s Kamilom sme sa od mainstreamového textu dostali niekde inde, a to nás zasa ťahalo inde aj hudobne.
Imidž dedinských prostáčikov bol naozaj len imidž, nie? Hudba bola veľmi mestská a sofistikovaná.
Kuric: Insitnosťou zakrývame naše chyby, ale už vtedy sme chceli byť dobrí, počúvali sme, čo sa deje vo svete.
