Keď Bernarda "Traktora" Provenzana, "šéfa šéfov (capo di tutti capi)" sicílskej mafie, zatkla 11. apríla 2006 polícia, bol už 43 rokov na úteku - najdlhšie zo všetkých známych zločincov.Sedemdesiattriročného Taliana odsúdili v jeho neprítomnosti na 10 doživotných trestov za 28 vrážd a bol podozrivý z účasti na ďalších 400 vraždách. Podarilo sa mu tiež oženiť sa, mať deti, riadiť ríšu v hodnote bilióna dolárov a odísť do Francúzska na operáciu prostaty.

Ako sa mu podarilo ostať na slobode tak dlho? Čiatočná odpoveď je, že bol opatrný. V neskorších rokoch svojej ilegality cestoval každých pár dní od jedného sprisahaneckého príbytku k druhému, nikdy nepoužíval mobilný telefón a dokonca aj so svojou rodinou komunikoval prostredníctvom miniatúrne poskladaných odkazov nazývaných pizzini.

No ako šéf "Našej veci (Cosa nostra - toto meno si talianska mafia dala sama)" mal tiež k dispozícii obrovskú sieť politikov, podnikateľov a vyšetrovateľov, ktorých mohol požiadať o pomoc. Prinajmenšom v prvých desaťročiach po roku 1963 mohol žiť v Palerme nikým nerušený, mal tam dokonca aj kanceláriu. Neskôr, keď sa stal capo di tutti capi, ho polícia nechala na pokoji, lebo bol schopný udržať mier.

Hoci jeho zatknutie je možno víťazstvom pre sicílske uplatňovanie zákonnosti - polícia ho našla tak, že sledovala dodávku čistej bielizne, ktorú poslali Provenzanovej manželke - jeho schopnosť vyhýbať sa zatknutiu viac než 40 rokov je svedectvom o moci, akú mafia naďalej má.

Anjel s mozgom kuraťa

Provenzano sa narodil v roku 1933 a vyrastal v špine a chudobe na strednej Sicílii ako tretí zo siedmich synov, pričom zo školy odišiel v 10 rokoch, aby pracoval na poli. Krátko pred dvadsiatkou sa pridal k mafii. Jeho pôvodnou úlohou bolo robiť svalovca miestnemu capovi mafie Lucianovi Leggiovi, príslušníkovi mafiánskej rodiny Micheleho Navarru z Corleone. Začínal ako vymáhač dlhov pre pôžičkovú firmu, ktorú Leggio založil na prepieranie peňazí z drog. Bol aj výkonným, ale nie veľmi bystrým zabijakom. "Strieľa ako anjel, ale má mozog kuraťa," povedal o Provenzanovi Leggio, ktorý sám odišiel zo školy ako deväťročný a do neskorej dospelosti bol negramotný. Provenzano neskôr získal prezývky "Účtovník" a "Profesor" vzhľadom na svoju údajnú delikátnosť. Pizzini, ktoré Provenzano uprednostňoval, využívali jednoduchú cézarovskú šifru, ktorá posúva každé písmeno abecedy o tri písmená dopredu (takže z A sa stane D, z B sa stane E, atď.) Len čo polícia zachytila niekoľko jeho poznámok, ľahko z nich zistila jeho komplicov. "Toto bola škôlkarská kryptografia. Ale čo by ste čakali od niekoho, kto je počítačovo negramotný?" poznamenal britský bezpečnostný expert Bruce Schneider.

Cesta na vrchol mafie

Keď Leggia začal unavovať život pod Navarrom a dal zabiť svojho bossa spolu s jeho 50 stúpencami, Provenzano patril k strelcom. V roku 1963 bol "Traktor", ktorý vďačil za svoju ďalšiu prezývku talentu kosiť ľudí, nútený začať sa ukrývať, lebo naňho vydali zatykač za vraždu.

Keď polícia napokon Leggia v roku 1974 zatkla, stal sa hlavou corleoneovskej odnože mafie Salvatore "Toto" Riina, silne podporovaný Provenzanom.

Pod Riinom spustili corleoneovci zastrašovaciu kampaň proti každému, kto sa postavil proti nim vrátane ostatných mafiánov, takže v období nazývanom la mattanza (1981 až 1983), zabili vyše 1000 ľudí. Získali nadvládu a Riino sa stal vrchným šéfom, ale vyvolali tiež odpor vnútri organizácie aj mimo nej.

Po prvé, vyšetrujúci policajný sudca Antonio Capponetto vytvoril malý, ale zapálený tím bojovníkov proti mafii: do štvorčlenného tímu patrili aj Giovanni Falcone a Paolo Borselino.

Po druhé, prebehlíci (pentiti) z radov mafie v obavách o svoje životy za Riinovej krutovlády začali spolupracovať s policajnými sudcami, poskytujúc nielen životne dôležité informácie, ale čo je dôležitejšie, aj prvý dôkaz toho, že mafia skutočne funguje ako konkrétna organizácia s pravidlami, členstvom a "obchodnou stratégiou". Až dovtedy, hoci mafia existovala už vyše sto rokov, bol štát oficiálne slepý k jej prítomnosti.

V roku 1984 usporiadal Capponetto tlačovú konferenciu, aby oznámil, že bolo vydaných 366 zatykačov a že mafiu berú po prvý raz ako jedinú, unifikovanú štruktúru. "Toto je historická akcia a my sme prenikli do srdca štruktúry mafie," povedal Capponetto. Maxiproces s mafiou sa začal v roku 1986, pričom bolo 474 obvinených vrátane Leggiových "zvierat" Riina a Provenzana. Takmer o dva roky neskôr uznali 342 z nich za vinných, pričom im spoločne dali trest 2665 rokov väzenia.

23. mája 1992 vybuchlo pod konvojom pancierovaných áut s Falconem a jeho manželkou skoro 400 kilogramov výbušnín, okrem nich zomreli aj traja príslušníci polície; 19. júla 2002 mafia zabila aj sudcu Borseliniho, ktorý nastúpil vo Falconeho šľapajach.

Tieto atentáty šokovali krajinu a vyburcovali ju k činom. Asi 7000 policajtov sa zúčastnilo na love na Riinu, Provenzana a ich zabijakov, a zároveň boli schválené nové zákony, ktoré sťažovali mafiánskym bossom riadiť svoje impériá spoza mreží. Nový protikorupčný impulz tiež zmenil charakter talianskej politiky, keďže koncom roku 1993 bola skoro tretina poslancov vyšetrovaná pre korupciu, a obe hlavné parlamentné strany, socialisti a kresťanskí demokrati, prestali existovať.

Nastolil mier na všetkých frontoch

Riinova stratégia presadzovania moci mafie pomocou násilia naďalej vytvárala pentiti z vlastných radov, pričom jeden z nich poskytol informácie, ktoré umožnili polícii chytiť najvyššieho šéfa v roku 1993 po takmer 25 rokoch "ukrývania" (aj jemu sa podarilo oženiť sa, mať deti a riadiť Cosu nostru zo svojej palermskej vily, kým bol "na úteku"). Počas boja o vedenie, ktorý nasledoval po Riinovom zatknutí, Provenzano sľúbil, že "všetko, čo strýko Toto (Riina) urobil, bude mať pokračovanie", a debatoval o vyhodení veže v Pise do vzduchu, otrávení detských desiat v supermarketoch a zamorení pláží striekačkami infikovanými HIV.

No napriek svojej brutálnej minulosti sa Provenzano ukázal prefíkanejší a menej psychopaticky násilný než ostatní corleoneovskí šéfovia. Trval na tom, že už netreba žiadne krviprelievanie. Len takto môže mafia prežiť. Nastolil nový Pax Mafiosa (mafiánsky mier), a to jednou dohodou za druhou.

Táto stratégia fungovala aj preto, že za Provenzana mafia naďalej slúžila ako alternatívny justičný systém v krajine, kde obyčajní ľudia už dávno stratili vieru v politiku, súdy a políciu. Výzvy o pomoc prúdili do Provenzanovho úkrytu a jeho zdvorilé, snaživé odpovede zabezpečili spokojnosť zákazníkov.

Provenzanov gang tiež udržiaval v pohode svojich politických pomocníkov. Infiltroval sa na univerzity, do nemocníc a ďalších inštitúcií, kde sú štátne peniaze, ktoré možno ukradnúť. Ak ste chceli vykopať tunel, postaviť most alebo činžiak na Sicílii, Cosa nostra a Provenzano si vypýtali až 10 percent.

No pri zrode Provenzanovej moci, ako napísal Salvo Palazzolo vo svojej knihe Voglia di Mafia (Túžba po mafii), bol fakt, že "vlastnil horu tajomstiev; toto bola jeho jedinečná sila. Nemá armádu, ako mal Riina. Má svoje tajomstvá a s ich použitím vydiera, plánuje, vnucuje obchody."

Post - Provenzano

Provenzano mal 73 rokov; keď ho zatkli, zdal sa prekvapený policajnou raziou, ale nekládol odpor. "Nemáte ani potuchy, akú chybu robíte," povedal pokojne policajtom. Neskôr sa to interpretovalo ako narážka na politickú pomoc, ktorú očakával, no tá neprišla.

O rok neskôr Sicílčania ešte vždy čakajú, čo sa stane teraz. "Naším problémom," hovorí popredný taliansky antimafiánsky prokurátor Piere Grasso, "je teraz post - Provenzano. Jeho zatknutím padol mýtus neporaziteľnosti mafie, ale toto vákuum sa zaplní."

Mužom, ktorého si Provenzano vybral ako nasledovníka, je 45-ročný plejboj zabijak Matteo Messina Denaro, ktorý sa kedysi chvastal, že "sám zaplnil cintorín". No polícia si stále nie je istá, do akej miery Provenzano už pustil opraty z rúk: pred dvoma týždňami ho previezli z Terna, prísne stráženej väznice po tom, čo úrady rozhodli, že on a jeho stráže nadviazali "príliš priateľské vzťahy". Dôvod? Bachari mu dali tortu k 74. narodeninám a robili mu aj ďalšie ústupky ako telefonáty mimo povoleného počtu či knihy a noviny.

Mafiánske "priateľstvá" s politikmi prinášajú ďalšie obavy. Giulio Andreotti, ktorý bol sedemkrát premiérom Talianska, bol uznaný za vinného, že nariadil nájomnú vraždu a mal pevné prepojenie na mafiu, ale v roku 2003 ho oslobodili po tom, čo boli jeho zločiny premlčané. Marcellovi dell'Utri, bývalému osobnému tajomníkovi vtedajšieho talianskeho premiéra Berlusconiho, stále hrozí deväťročné väzenie za obchody s mafiou. Salvatore Cuffaro, guvernér Sicílie, bol znovuzvolený po Provenzanovom zatknutí napriek tomu, že mu hrozia žaloby v súvislosti s mafiou.

No badať znaky zmeny. V deň, keď chytili Provenzana, porazila Berlusconiho stranu Forza Italia vo voľbách chatrná ľavicová koalícia. O rok neskôr, 11. apríla 2007, usporiadalo asi 150 študentov beh v Corleone, aby "vyhnali Provenzanovho ducha" a znovu prevzali svoje mesto z rúk mafie.