Veľa slovenských dievčat hľadá možnosť, ako si zarobiť v cudzine. Počul som, že jednou z nich je zamestnať sa ako spoločníčka v nočnom klube v niektorej zo škandinávskych krajín alebo v Japonsku. Mimochodom, v Japonsku sú teraz kluby so spoločníčkami z cudziny veľmi obľúbené. Mnohým Európanom zrejme profesia spoločníčky asociuje podnik s erotickými službami, ale nie je to pravda. V podnikoch s názvom "hostess club" nie sú zákazníci oprávnení dotknúť sa tela spoločníčok. V Japonsku je v každom meste množstvo takýchto nočných klubov. Sú akoby ukryté vo vysokých budovách bez okien, klientov tam však spoľahlivo prilákajú neónové reklamy. Na každom poschodí je iný klub. Keď doň raz zákazník vstúpi, cíti sa ako kráľ, aspoň tak sa voči nemu správa celý personál. Každý - muž alebo žena, pretože existujú zvlášť kluby pre mužov a pre ženy. Tie pre ženy sa volajú "host club" a spoločníkmi zákazníčok sú krásni muži.
Zákazník sa posadí na pohodlnú pohovku, vzápätí prichádzajú spoločníčky, ak má už klient svoje obľúbené dievča, môže oň požiadať. Pochopiteľne, za príplatok. Keď sa spoločníčka stretne s klientom prvýkrát, dá mu kartičku so svojím menom, aby si ju zapamätal aj pre budúcnosť. No nie je to jej pravé meno. Každá spoločníčka je veľmi kvalitne oblečená a nalíčená, len aby muža upútala. Jej úlohou je však iba nalievať mužovi kvalitný alkohol, pripaľovať cigarety, viesť jednoduchú konverzáciu, ale najmä - počúvať ho a usmievať sa. Ak si klient želá, spieva spolu s ním karaoke. Spoločníčka nenosí klientovi nápoje ani jedlo, to všetko zabezpečuje iný personál. Jej úlohou je iba sedieť pri hosťovi a objednávať namiesto neho.
Napriek zdanlivej nenáročnosti považujú mnohé spoločníčky túto prácu za namáhavú - držať umelý úsmev a neprestajne zákazníkovi lichotiť. Ešte pred otvorením klubu niekedy zájde spoločníčka s klientom na večeru. Zdalo by sa, že ide o súkromné stretnutie, ale reštauráciu vždy vyberá spoločníčka. Po večeri nakoniec zavedie klienta do klubu, čiže zjavne nejde o náhodné stretnutie. Keď muž opúšťa klub, účet za konzumáciu mu vyráža dych. Cena závisí od lokality, v ktorej sa nachádza. Každý klub má iný systém platieb, ale obyčajne stoja dve hodiny pobytu pre jednu osobu asi 5000 až 7000 korún, väčšinou aj viac. Toľko sa platí v populárnej biznis zóne. Kluby na predmestí sú lacnejšie, cena za dve hodiny je od 2200 korún vyššie vrátane nápojov a bez jedla.
A prečo chodia Japonci do nočných klubov? Je to súčasť biznisu. Spôsob, akým biznismeni z veľkých spoločností zabezpečujú zábavu a rozptýlenie pre svojich veľkých klientov. Takúto rozkoš si môžu dovoliť iba veľké spoločnosti. Na zaplatenie účtu totiž zákazník klubu používa zväčša firemné peniaze, ktoré mu zamestnávateľ na druhý deň preplatí. Bežne si človek nočný klub nemôže dovoliť. Až kým sa nezamiluje do niektorej zo spoločníčok! Vtedy je ochotný siahnuť aj na celú vlastnú výplatu. Alebo si peniaze požičia. Takýto muž môže byť napokon veľmi nebezpečný.
Prečo sú nočné kluby tohto typu pre Japoncov príťažlivé? Súvisí to s japonskou spoločnosťou. V Japonsku existuje veľká priepasť medzi mužom a ženou. Pravdepodobne to má korene v etickom a filozofickom systéme budhizmu a konfucionizmu. Je prirodzené, že muž chce komunikovať so ženou a naopak. Japonská spoločnosť však voľnosť takejto komunikácie na verejnosti neumožňuje. Muži sa nedokážu zblížiť so ženami. Preto si za drahé peniaze kupujú možnosť porozprávať sa s nimi napriek poznaniu, že v klube je všetko falošné.
Cítim, že v týchto veciach je japonská spoločnosť veľmi nezdravá.
