Mnoho ľudí si myslí, že reštitúciou domu v centre hlavného mesta ste získali veľký majetok.
Je skvelé, keď človek dostane naspäť, čo mu patrí. Aj keď nie celé. To, čo nám zobrali počas arizácie, ostalo štátu. Nie je to však také ako si veľa ľudí myslí. S domom sú
v podstate zatiaľ iba veľké starosti. Dlhé roky sa vôbec nič nerobilo. Renovovať teraz musia privátni majitelia. Byty sú veľmi zničené. Musela som napríklad dať urobiť nové kúrenie, vymenila som výťah. Za regulované ceny prenajímam ešte 25 bytov. Najväčší má rozlo-
hu 69 m2.
Koľko je nájomné?
Najvyššie je dvetisíc korún. A v tom je ten problém. Napríklad výme-
na balkónových dverí u jedné-
ho nájomcu ma stála viac ako zaplatil za celý rok na nájomnom. Pritom za takéto opravy som zodpovedná ja ako majiteľ. Všetky opravy idú na moje náklady, nájomcovia si neopravia v podstate nič. Robím zatiaľ iba nevyhnutné opravy, ale náklady sa šplhajú do miliónov korún.
Z čoho ich financujete?
Prenajímam obchodné priestory. Keby som ich nemala, tak neviem,
z čoho to vyfinancujem. To, čo zarobím na prenájme obchodných priestorov ma drží na nule. Ak by som ich nemala, bola by som v hlbokom mínuse. Niekedy dokonca ľutujem, že som tú reštitúciu prebrala.
Ako sa vám spolupracuje so štátom, keďže je spoluvlastníkom?
Veľmi zle. Všetky peniaze sa vyberajú spoločne, adekvátna časť ide štátu, či vlastne Starému Mestu
a adekvátna časť ide väčšinovým majiteľom. Ja vlastním dvadsať dvadsať štvrtín. Časť má ďalší privátny majiteľ. V začiatkoch dokonca mesto veľa opráv blokovalo. Teraz je to už lepšie, pretože konečne začali akceptovať, že sme väčšinoví vlastníci a my máme väčšie právo povedať, čo sa bude robiť.
Nemalo mesto záujem odpredať vám svoj podiel?
Mali záujem. Ale ja som nemala záujem ho odkúpiť. Pred 12timi rokmi odhadca stanovil cenu štyri milióny korún za časť, ktorú vlastní mesto. Ale odo mňa, nakoľko žijem v za-
hraničí, chceli tri milióny mariek. Bolo to absolútne neakceptovateľné.
A nechcelo mesto odkúpiť váš podiel?
Oni stále chcú, aby som to odkúpila ja. Dcéra mala o to záujem. Aj si dala žiadosť o odkúpenie na základe príbuzenského vzťahu. Zohnala si súhlasné stanoviská všetkých vlastníkov aj podpis notára a poslala to Starému Mestu. Je to už niekoľko rokov dozadu a doteraz nikto neodpovedal.
Nezaujímala sa o odkúpenie nejaká súkromná firma?
Nedávno nás oslovili. Ale ja dom nechcem predať. Je to rodinná pa-
miatka.
O rok a pol sa skončí deregulácia nájomného. Myslíte si, že by ste konečne mohli začať na dome aj zarábať? Máte už premyslené, čo urobíte?
Ja by som skôr chcela vedieť, čo urobí štát s tými ľuďmi - nájomníkmi. Samozrejme, že budem musieť zdvihnúť nájom. Dve tisíc korún je absolútne neadekvátna suma. Ale ako sa napríklad bude po právnej stránke riešiť ochrana majiteľa, keď sa z nájomcu stane neplatič? Veď
v SR je právna ochrana na veľmi zlej úrovni. Jeden nájomca obchodného priestoru nám dodnes dlží 600-tisíc korún. Dali sme ho na súd, aj sme ho vyhrali. Ale k peniazom sa ne-
vieme dostať, pretože všetko prepísal na manželku. Takže predpokladám, že súd nevyrieši ani týchto neplatičov. Síce podľa nájomnej zmluvy máme právo vyhodiť neplatiča. Ale, čo ak zistím, že je to starý človek, ktorý nemá žiadnych príbuzných? To je otázka svedomia.
Nesnažili ste sa dohodnúť so Starým Mestom napríklad na tom, že by im dali náhradné bývanie?
Nevyvíjame takúto iniciatívu. Ale napríklad v zahraničí je to tak, že takýto ľudia, ktorí nemajú príbuzných, stanú sa z nich neplatiči a sú vysťahovaní, preberie za nich starostlivosť sociálny úrad a dá im sociálny byt. Alebo sociálny úrad platí nájomné majiteľovi, pokiaľ nenájde náhradné ubytovanie. Napríklad Nemecko je veľmi sociálny štát, ale nie na úkor súkromného vlastníctva.
Text: Katarína Ragáčová
