Bývanie nie je len pre horných desaťtisíc

Pri veľkých developerských projektoch luxusného bývania existuje aj skrytejšia časť výstavby - lacné byty a rodinné domy pre tých, ktorí si život na vysokej nohe nemôžu dovoliť. Do takýchto stavieb, ktoré mnohokrát slúžia pre mladé rodiny alebo starších

ľudí, investujú najmä obce a mestá, štát, ale aj súkromníci. Projekty,

o ktorých sa veľa nehovorí, majú aj súťaž Progre-

sívne, cenovo dostupné bývanie, ktorú organizuje ministerstvo výstavby

a regionálneho rozvoja. Výsledky jej deviateho ročníka vyhlásili minulý týždeň. Nielen o súťaži, ale aj o bytovej situácii na Slovensku sa rozprávame s Vladimírom Cvachom

z odboru bytovej politiky Ministerstva výstavby

a regionálneho rozvoja SR.Čo si v súťaži predstavujete pod pojmom "progresívne a cenovo dostupné bývanie"?

Máme na mysli bývanie, kde sa za rozumné peniaze, rozhodne nie ta-

ké ceny, ako sa žiadajú za byty

v komerčnom sektore, realizujú zmysluplné užívaniaschopné objekty pre strednú a nižšiu príjmovú kategóriu obyvateľstva. Nemáme na mysli špeciálne progresívne stavebné technológie. Dá sa prihlásiť v štyroch kategóriách: bytové domy s úsporným riešením bytov, rodinné domy, formy bývania odlišného štandardu

a obnova bytového fondu v bytových domoch respektíve prestavba nebytových priestorov na byty. Dávame dôraz najmä na kategóriu bytových domov, ktoré slúžia ako nájomné byty. Stavbu dokončenú do konca uplynulého roka môže prihlásiť investor, stavebná firma, ktorá realizuje dielo, alebo projektant, samozrejme, so súhlasom ostatných. Účasť v súťaži nie je povinná, kto má záujem, ten sa prihlási.

Aká je z hľadiska ministerstva cena za bývanie, ktoré možno označiť ako "cenovo dostupné"?

Suma za byt alebo dom nie je určená, porota pri posudzovaní stavieb

z hľadiska ekonomickej efektívnosti ako pomocné kritérium využíva niektoré ustanovenia výnosu ministerstva o poskytovaní dotácií na rozvoj bývania. Podľa tohto predpisu je pre výstavbu bytu limitujúcou suma 21 000 až 22 500 korún na meter štvorcový podlahovej plochy nájomného bytu bežného štandardu prípadne 11 300 až 11 900 korún na meter štvorcový podlahovej plochy bytu s nižším štandardom.

Neodráža sa nízka cena stavieb na kvalite bývania?

V minulosti sa značná časť bytov stavala zo štátnych prostriedkov unifikovaným typizovaným spôsobom, ale z hľadiska užívateľského, štandardu ubytovania, plochy, či vybavenosti bytov, neboli na nízkej úrovni. Tento segment nie je veľ-

mi zastúpený, pretože veľa sta-

vieb sa robí zo súkromných peňazí. Veľké projekty väčšinou robia developerské spoločnosti a žiadna z nich to nerobí zadarmo. Táto súťaž dokazuje, že sa dajú realizovať aj stavby, ktoré z hľadiska ceny nie sú na špici pelotónu a nedá sa povedať, že by

z hľadiska užívateľských parametrov nevedeli uspokojiť základné požiadavky. Kvalita uskutočnenia stavieb pritom záleží od stavebnej firmy, ktorá dielo realizuje.

Z ktorej časti Slovenska sa do súťaže hlásia najviac? Kde sú silnejšie zastúpené tieto kategórie bytov a domov?

Na túto otázku sa nedá jednoznačne odpovedať. Keď sa pozrieme na to, koľko nových bytov sa stavia v re-

giónoch Slovenska, takmer tridsať percent investičných aktivít sa odohráva na území Bratislavského kraja. Je zaujímavé, že sa to neodráža na prihláškach do súťaže. Každoročne je zastúpené prakticky celé Slo-

vensko. Tento rok sme boli na najvzdialenejšej stavbe v Sveržove, ktorý je na hraniciach s Poľskom na východnom Slovensku. Keď by som to zovšeobecnil, očakávali by sme, že menej prihlásených projektov bude odtiaľ, kde je menej príležitostí pre prácu, napríklad na východnom Slovensku, ale nie je to tak. Sú prihlášky do tejto súťaže aj z oblastí, kde je oficiálne evidovaná najvyššia nezamestnanosť.

Je pomer síl na Slovensku vyrovnaný aj pri víťazných stavbách? Odkiaľ hlavne pochádzajú?

O výsledkoch rozhoduje porota, ktorú každoročne menuje minister výstavby a regionálneho rozvoja, najmä na základe návrhov teoretických inštitúcií. Oslovujeme predo-

všetkým fakulty Slovenskej technickej univerzity, Slovenskú komoru stavebných inžinierov, Slovenskú komoru architektov a Zväz stavebných podnikateľov Slovenska. Porota posudzuje stavby v dvoch kolách. V prvom kole na základe predložených dokumentácií a po-

tom na základe prehliadky priamo

v teréne. Stavby sa posudzujú z niekoľkých hľadísk, či je to hľadisko urbanizmu, architektúry, technológie, spracovania detailu, alebo kvality uskutočneného diela, ekonomickej efektívnosti, energetickej náročnosti a ďalších. Medzi ocenenými stavbami v minulých ročníkoch sa často opakuje jeden subjekt, a to mesto Trnava. Prácu samosprávy mesta Trnava na poli rozvoja bývania hodnotím veľmi vysoko.

Čo sa v súťaži zmenilo za deväť rokov, počas ktorých ju organizujete?

Najväčší záujem je každoročne v ka-

tegórii bytových domov, kde aj my máme záujem, aby sa prihlásili dobré stavby, pretože dobré myš-

lienky je vhodné opakovať. Súťaž nie je o tisícoch stavieb, ktoré sa môžu prihlásiť. Keď vezmeme do úvahy, čo sa dá technicky a v reálnom čase posúdiť, niekde by mali byť hranice. V kategórii bytových domov sa zvyčajne prihlási tak do pätnásť projektov. Podľa názoru poroty sa každý rok prihlásené stavby skvalitňujú.

Čo sa stalo za tých deväť rokov na Slovensku na trhu bývania?

Keď sme pred desiatimi rokmi začínali s predstavou, že by bolo dobré organizovať takúto súťaž, rozhodne sa na Slovensku stavalo menej bytov, podmienky pre rozvoj bývania z hľadiska legislatívneho prostredia, ekonomickej situácie, podporné nástroje zo strany štátu, ale aj príjmy obyvateľstva boli na inej úrovni ako v súčasnosti. Samozrejme sa teda projekty aj realizované stavby kvalitatívne zlepšujú. Začiat-

kom deväťdesiatych ro-

kov sa úplne zrušil predchádzajúci systém podpory výstavby aj projektovania hromadnej výstavby podporovanej zo strany štátu,

a zrazu tam bol voľný priestor pre projektantov. Zo začiatku sa v sú-

ťaži objavovali projekty rôznej kvality. Pri niektorých bolo vidieť, že projektanti s takýmto typom stavieb nemali žiadnu skúsenosť. Vys-

kytlo sa v nich dosť chýb, ktoré sa mohli prejaviť v neskoršom užívaní stavieb. K dispozícii sú už opakované riešenia, ktoré sa dajú použiť, zlepšuje sa aj kvalita projektov a realizácií.

Aké sú ocenenia pre víťazné stavby?

V prvom rade je to morálne ocenenie a prezentovanie úspešnosti vlastných výsledkov. Samozrejme, žijeme aj z peňazí, motivácia pre najúspešnejších je aj finančná. Je našou ambíciou, aby sa to najlepšie dielo ocenilo sumou, ktorá je pri-

bližne na úrovni stotisíc korún, druhé a tretie miesto sú zvyčajne oceňované nižšie. Záleží to od sumy prostriedkov, na ktorej sa nám podarí dohodnúť so sponzormi.

Sleduje ministerstvo, čo sa deje

s víťaznými stavbami po súťaži?

Nemáme kapacity na to, aby sme pravidelne sledovali, čo sa s týmito stavbami deje. Nie je ani dôvod, aby sme chodili na pravidelné kontroly. To neznamená, že v rámci našich možností, keď ideme po Slovensku, sa k týmto stavbám nevrátime

a nepozrieme sa na ne. Tam, kde sú skutočne dobré realizácie, sa vždy nájde možnosť, ako ich spropagovať. Na niektoré stavby pozývame aj zahraničné návštevy. Základné informácie o ocenených stavbách je možné nájsť na webovej stránke ministerstva.

Ako si do budúcnosti predstavujete osud tejto súťaže?

Súťaž oceňuje stavby, ktoré majú ambíciu uspokojiť na ľudsky dôstojnej úrovni, na úrovni technického vývoja tretieho tisícročia, bývanie pre príjmovo nižšie skupiny obyvateľstva. Je zameraná najmä na tento segment, v ktorom dobrých príkladov nikdy nie je dosť. Preto predpokladám, že v nej budeme ďalej pokračovať. Vo vyspelej západnej Európe robia súťaže na báze neziskovosti realizovaných stavieb rôzne spoločnosti a organizácie. Je vždy treba oceniť aktivity tých, ktorí majú ambíciu umožniť dostupnosť bývania pre ľudí s nižšími príjmami.

Súťaž Progresívne,

cenovo dostupné

bývanie 2006

výsledky 9. ročníka (podľa kategórií)

Bytové domy s úsporným riešením bytov

1. miesto: nájomný bytový dom, Františkánska ulica č. 24, Trnava

2. miesto: nájomný bytový dom, Košická ulica, Kežmarok

nájomný bytový dom,

Tvrdošovce

3. miesto: nájomný bytový dom, Tovarníky

Rodinné domy

pre malý počet prihlásených stavieb bola táto kategória zrušená