BRATISLAVA. Sudcovia sa rozhodli zažalovať štát. Žaloby podali proti Národnej rade, lebo v minulosti prijala podľa nich diskriminačný zákon. Nepáči sa im, že majú nižšie platy ako ich kolegovia na Špeciálnom súde. Štát žiadajú o doplatenie rozdielu, čo je mesačne okolo 100tisíc korún.
300 žalôb
Na Okresnom súde Bratislava I by malo v priebehu týždňa pribudnúť 300 takýchto žalôb. „Chceme, aby sa odstránili platové rozdiely medzi sudcami,“ povedal predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici Ján Bobor. Je jedným z iniciátorov tejto celoslovenskej akcie. Svoj vzťah k Špeciálnemu súdu naznačil už po vymenovaní. Jeho prioritou bolo získať budovu pobočky súdu. Špeciálny súd vznikol pred tromi rokmi, žalobu sa rozhodol podať až teraz. „Vyčkali sme, aby bolo viac peňazí.“
Viacerí predsedovia súdov potvrdili, že sudcovia stále podanie žalôb zvažujú. Na súde v Bardejove ich už napríklad podali traja zo siedmich sudcov. Ani jeden z nich sa nechcel k žalobe vyjadriť. „Cítime určitú neústavnosť čo sa týka odmeňovania a, samozrejme, aj skrivodlivosť,“ povedal predseda súdu Vladislav Puškáš. Zvažuje, či žalobu podá.
Sudcovia nechcú hovoriť
Združenie sudcov Slovenska sa žalobami ešte nezaoberalo. O iniciatíve vie, ale bude ju riešiť až na najbližšom zasadnutí.
Podľa exministra Daniela Lipšica z KDH je za tým ministerstvo. „Dokonca im rozposlalo návrh, ako v tejto veci postupovať.“ Tvrdí, že Harabin robí každý krok preto, aby mohol argumentovať proti Špeciálnemu súdu.
Ministerstvo to označilo za fámu s cieľom očierniť ministra. Harabin nepovedal, či iniciatívu sudcov podporuje. Známy je však jeho postoj k Špeciálnemu súdu. Kritizoval ho ešte pred jeho vznikom a po nástupe do funkcie sa ho snažil zrušiť. Hovoril o jeho neústavnosti. Nepáči sa mu ani to, že špeciálni sudcovia musia mať previerku Národného bezpečnostného úradu. Rovnako kritizoval aj ich zvýhodnené ohodnotenie.
Ministerstvo potvrdilo, že o žalobách vie, ale zatiaľ len neoficiálne. Podľa hovorcu Michala Jurčiho ich podávajú sudcovia okresných, krajských i Najvyššieho súdu. Presný počet nepozná.
Viacerí sudcovia i predsedovia súdov podľa Jurčiho avizovali, že žaloby chystajú. „Minister však ich právo rešpektuje a je pripravený diskutovať a nerobiť nátlak.“ Od sudcov očakáva, že budú chcieť diskutovať. Vyjednávať a rokovať je totiž možnosť, ako zrovnoprávniť všetkých sudcov.
Bobor priznal, že ministra spravodlivosti Štefana Harabina o iniciatíve informovali. Pri rozhodovaní o žalobách však minister údajne nebol.
Harabin včera označil týchto sudcov za poctivých, ktorí zrejme pochopili, že „sa skončilo obdobie temna a účelových disciplinárnych podaní“.
Súdia sa aj pre 14. plat
Niektorí sudcovia už v minulosti štát zažalovali. Sudkyňa zo Svidníka Mária Trvdíková žiada, aby jej bol vyplatený 14. plat za rok 2003. Pripravuje aj žalobu za rok 2004. Na 14. plat mali sudcovia pôvodne nárok podľa zákona. Ten sa stále novelizoval, a preto sudcovia „letný“ plat dosiaľ nedostali. Tvrdíková sa súdi, lebo podľa nej má na tento plat zákonný nárok. Žaloba pre platy špeciálnych sudcov sa jej však zdá smiešna a nereálna.
Stĺpček Romana Pataja
Treba dúfať
Ponosy časti sudcov na svojich kolegov zo Špeciálneho súdu sú ľudsky pochopiteľné. Veď, kto by nechcel zarábať viac. Terajšia iniciatíva však naberá na pomery v justícii nezvyčajné rozmery. V minulosti tu boli vážnejšie dôvody na protest, ale väčšina sudcov mlčala.
Keď Špeciálny súd vznikal, nikto tam nechcel pracovať. Našlo sa len zopár sudcov - vtedy ešte s nijako výnimočným platom. Nikto im nezávidel. Koľkí zo žalujúcich si povedali, že za tie peniaze to robiť nebudú? Ani jeden alebo všetci?
Exminister Lipšic navyše tvrdí (zatiaľ bez dôkazov), že za žalobami stojí ministerstvo. Prekvapením by to nebolo. Harabin rád využije každú príležitosť, ako sa súdu zbaviť.
Treba dúfať, že sa Lipšic mýli a sudcovia sa nedali do takejto špinavej hry zatiahnuť. V opačnom prípade by sa vrátili do čias, keď si na Najvyššom súde nevedeli prísť na meno. Už vtedy v tom mal prsty aj istý pán Harabin.
