V Česku by mala ešte tento rok vzniknúť obdoba slovenského Ústavu pamäti národa. Návrh na jeho zriadenie v stredu prekonal hlavnú prekážku, schválila ho dolná komora parlamentu. Spoluautorom návrhu zákona bol bývalý riaditeľ slovenského ÚPN Ján Lángoš.
Vznik ústavu ešte musia odobriť Senát a prezident, to by však nemal byť problém. V snemovni naopak jeho schválenie dlho nebolo isté. Chceli ho vládne strany, odmietali opoziční komunisti aj sociálni demokrati. Nový ústav má efektívnejšie než doteraz sprístupniť a skúmať dokumenty z obdobia dvoch totalít, nacistickej od septembra 1938 do mája 1945 a komunistickej od februára 1948 do decembra 1989.
Bude riadiť zvláštny Archív bezpečnostných zložiek, ktorý prvý raz na jednom mieste zhromaždí zložky všetkých komunistických tajných služieb vrátane vojenských. Dnes sú roztrúsené v archívoch ministerstiev vnútra, obrany a spravodlivosti.
Hlavným dôvodom vzniku nového ústavu je práve nespokojnosť s tým, ako nedostatočne doteraz tieto dokumenty spracúvali. Ministerstvo vnútra napríklad spracovalo iba štyri percentá dokumentov ŠtB, ktoré uchováva.
Nespracované archívy
Aj preto vnútro prehrávalo súdne spory s ľuďmi uvedenými na zoznamoch agentov ŠtB. Nepreukázalo ich spoluprácu, aj keď príslušné dokumenty malo v archívoch. Zmena prišla až s novou pravicovou vládou.
Opozícia naopak tvrdí, že ústav vzniká na politickú objednávku a bude pod vedením ODS určovať, čo sa z histórie smie skúmať a ako. Poslanec ČSSD David Rath ho v parlamente nazval „novodobým ústavom marxizmu-leninizmu naruby“. Prekáža im, že bude dohliadať na činnosť ústavu, napríklad vymenúvať jeho riaditeľa sedemčlenná rada volená Senátom. Ten dnes ovláda ODS.
Výhrady k vzniku nového ústavu mali aj mnohí odborníci. Vyjadrovali obavy z politizácie a prílišnej centralizácie výskumu. Archivár Daniel Doležal pre server Aktualně vyjadril obavu, že vznik nového ústavu uberie zo skromných prostriedkov pre existujúce vedecké inštitúcie.
Poslanci ČSSD nakoniec pred hlasovaním na protest opustili rokovaciu sálu. Komunistom zase prekážalo, že nesmie byť členom rady nikto, kto bol pred rokom 1989 členom alebo kandidátom komunistickej strany, či spolupracoval s ŠtB.
Vládni poslanci oponovali, že práve vznik ústavu a odobratie archívnych materiálov od ministerstiev nezávislosť bádania posilní. Označili tiež za nemožné, aby na jeho chod dohliadali tí, ktorých činnosť bude skúmať.
Nový ústav
Má skúmať obdobia nacistickej i komunistickej totality a sprístupňovať jej dokumenty.
Bude mu podriadený archív zhromažďujúci dokumenty všetkých zložiek ŠtB vrátane vojenskej rozviedky a kontrarozviedky.
Dohliadať na ústav bude rada volená Senátom z osôb navrhnutých Snemovňou, prezidentom a občianskymi združeniami bývalých politických väzňov alebo osôb zaoberajúcimi sa dejinami.
