ANKARA. Turecký premiér Recep Tayyip Erdogan sa rozhodol ukončiť politickú krízu v krajine vypísaním predčasných parlamentných volieb. Mali by byť na konci júna.
Premiérova Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) chce tiež presadiť zákon, podľa ktorého by už prezidenta nevolil parlament, ale občania. Práve pre voľbu hlavy štátu sa krajina dostala do krízy.
Premiér „bráni“ demokraciu
Sekulárna opozícia s pomocou ústavného súdu zablokovala voľbu Erdoganovho kandidáta na prezidenta - ministra zahraničia Abdullaha Güla. Ten má islamistické korene a údajne by presadzoval väčší vplyv náboženstva na štát a spoločnosť, čo podľa opozície a armády ohrozuje tradične svetský ráz Turecka.
Navyše aj podľa rozhodnutia ústavného súdu nebolo prvé kolo jeho voľby platné, pretože v ňom nehlasoval dostatočný počet poslancov, a tak sa celé prezidentské voľby anulovali. Premiér to označil za „guľku namierenú na demokraciu“.
Erdogan verí, že je dostatočne populárny na to, aby parlamentné voľby opäť vyhral a podarilo sa mu zmeniť ústavu tak, aby všeľudovým hlasovaním do prezidentského paláca presadil svojho človeka. „Parlamentný systém je zablokovaný. Musíme sa urýchlene obrátiť na náš ľud. Národ urobí najlepšie rozhodnutia,“ vyhlásil premiér.
Napriek týmto vyhláseniam sa poslanci pokúsia znovu prezidenta zvoliť aj v parlamente. Obnovené kolo voľby AKP ohlásila na nedeľu.
Od neúspechu k popularite
Analytici a trhy označujú Erdoganovo rozhodnutie o predčasných voľbách za rozumný krok. Jeho strana je stále najpopulárnejším politickým subjektom a razantný prístup k súčasnej kríze by ešte mohol posilniť Erdoganov imidž rázneho lídra, čo počúva hlas ľudu.
Spokojní sú aj podnikatelia, pretože politická kríza len spôsobovala pád tureckej líry a obavy potenciálnych investorov. Erdogan je navyše pre trhy zárukou, že budú pokračovať pomerne úspešne ekonomické reformy. Tie sú nevyhnutné na prijatie Turecka do Európskej únie. Návrh na predčasné voľby včera podporila aj Európska komisia.
Poblémom však je, že Erdogan presadzuje aj iné „reformy“, ktoré zase prijatie krajiny do európskeho spoločenstva môžu skomplikovať. Jeho strana sa pokúšala napríklad presadiť trestný postih za neveru či zákaz pitia alkoholu.
Nové Turecko
Popularitu chce najsilnejšia vládna strana získať aj menšími úpravami volebného systému. Volebné obdobie pre poslancov by sa podľa jej návrhov malo skrátiť z dnešných päť rokov na štyri. Právo uchádzať sa o mandát by mali aj dvadsaťpäťroční, doteraz museli kandidáti na poslancov dosiahnuť tridsiatku.
Pozorovatelia už teraz odhadujú, že napriek výhradám opozície popularita premiérovej strany rastie a vo voľbách by bola úspešná.
Podľa lídra opozície Deniza Baykala vládne návrhy prichádzajú neskoro. Súčasný parlament, zvolený v roku 2002, vraj nemá dostatočne silný mandát na zmenu ústavy. Opozičné strany napriek tomu deklarovali snahe o priamu voľbu prezidenta podporu.
Stĺpček Petra Schutza
Kríza ako argument
Turecká demokracia nejde pod nos mnohým politikom v Európe, ktorí vymýšľajú všemožné zámienky, prečo nepatrí do únie, čím zakrývajú vlastné predsudky a fóbie. Politická kríza okolo voľby prezidenta však ponúka skôr argumenty za začlenenie.
Posúdiť zo Slovenska, do akej miery je Abdullah Gül nebezpečný islamista, je akosi nenáležité, ale miliónové demonštrácie proti jeho kandidatúre sú svedectvom, že sekulárny charakter Turecka má už pevné základy a široké zázemie. Krízu, ktorú založila voľba v parlamente, rieši ústavný súd. Vládna strana jeho rozhodnutie rešpektuje. A na rozdiel od zmätkov a skrumáží, čo sa občas dejú v nám kultúrne bližších kandidátskych štátoch únie, ktorých demokracie sú údajne na vstup pripravenejšie, zatiaľ naozaj nehrozí, že by sa spor mal riešiť mimoústavne. Naopak, východisko, ktoré sa rysuje ako najpravdepodobnejšie – predčasné voľby – je štandardné a najlepšie. Armáda ako strážca sekulárneho štátu do demokracie, isteže, nepatrí. Tento kaz by však zrušila práve európska budúcnosť Turecka.
Autor: mik, čtk
