Myslíte aj na to, že môžete získať poctu ako váš otec Peter v Quebecu v roku 1980 - 81?
„Nezaťažujem sa tým. Určite nebudem sklamaný. Výber medzi troch je pocta, ktorou som si vôbec nebol istý. Chýba tam napríklad taký dobrý hokejista, ako je Kopitar. Je to príjemné, keď sa človeku vydarí prvá sezóna v NHL.“
V osemfinále nastúpite v americkom drese proti Slovensku, ktoré reprezentoval váš otec. Ako to prežívate?
„(Smiech). Túto otázku dostávam v Moskve často. Odpoveď je rovnaká - nič špeciálne. V Kanade som sa narodil, v Amerike vyrastal, tam vidím logicky svoju budúcnosť. K Slovensku prechovávam úctu. Do rodiska svojich rodičov v lete vždy rád zájdem. Bratislava je nádherné mesto, na vidieku v Pružine je zasa skvelý oddych. Možno otec bude zápas Ameriky so Slovenskom prežívať komplikovanejšie, ja určite s úsmevom.“
Ten vás zdobí aj v osobných súbojoch. Nebolí vás hokej?
„Keď dostaneš hokejkou do nosa, určite áno. Som však vo veku a štádiu kariéry, keď hokej hltám, hral by som celý deň. Baví ma.“
Ako ste si zvykali na širšie klziská?
„Už som ich zažil na sústredeniach slovenskej sedemnástky a osemnástky. Ale odvtedy som si odvykol. Nevidím v tom problém, len sa musí trochu viac korčuľovať, rozdiel je tiež v časovaní pasov. Zvládnuť to tu musia všetky tímy. Širší ľad je výhodou pre tvorivé typy.“
V troch zápasoch v Moskve ste zatiaľ nazbierali tri asistencie, ale nedali ešte gól. Šetríte sa na slovenský tím?
„Na každý, ktorý príde do cesty. V tíme Mika Sullivana sa cítim dobre, vôbec v poslednom čase mám šťastie na trénerov. Po zápase s Čechmi som si v kabíne aj zanadával. Mrzel nás gól tesne pred koncom. Na predĺženie sme si trúfali.“
Obaja vaši konkurenti z Pittsburghu na nováčikovskú Calder Trophy hrajú v Moskve. Malkin za Rusko, Jordan Staal za Kanadu. Motivuje vás aj to?
„S motiváciou nemám problém aj bez nich. Na mysli mám vždy platnosť pre svoj tím, a nie naháňať sa na diaľku s Malkinom.“
Hráte s číslom jedenásť, prečo nie coloradské 26 po otcovi?
„Dvadsaťšesťku nosí Eric Cole z Caroliny, je starší, skúsenejší. Rešpektujem ho. Ja mám ešte čas.“
Napriek tomu vás tréner posiela na ľad ako centra prvej lajny.
„To asi využíva, že ma hokej nekonečne baví a chce sa mi lietať hore dolu. (smiech).“
Ste šťastný?
„Absolútne. Aj keď som v Moskve prvýkrát a všeličo je tu zvláštne. Prišiel som sem hrať hokej. Na druhej strane priznám, že po defenitívne zhasnutej šanci na postup s Coloradom do play off som bol zdrvený. Neviem koľko dní som sa neusmial.“
Pamätáte si na brankára Haláka zo slovenskej osemnástky?
„Iba letmo ako na ostatných. Pozornejšie som ho sledoval, až keď sa dostal do Montrealu a počínal si skvele. Jaro má rýchle nohy i ruky, pokojnú hlavu. Skvelý gólman.“
