BRUSEL, BRATISLAVA. Eurokomisár pre dane László Kovács včera predstavil plán na spoločný základ dane pre firmy, a to aj napriek nesúhlasu viacerých členských štátov. Budúci rok by sa to malo preniesť do legislatívneho návrhu, ktorým by sa možno už od roku 2009 riadili podniky v únii. Kovácsova vízia je zatiaľ len všeobecná: zostavovanie daňového základu podľa národných pravidiel by sa malo skončiť a mal by platiť jeden model pre všetkých.
Je to len začiatok
Proti harmonizácii sú viaceré krajiny, medzi nimi aj Slovensko. Ministerstvo financií potvrdilo, že s tým nesúhlasí. „Zotrvávame na pôvodnom stanovisku, sme proti,“ povedal hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál. Podľa ekonómky ČSOB Silvie Čechovičovej je návrh iba začiatkom procesu, na ktorého konci by únia chcela mať jednotné nielen daňové základy, ale aj sadzby.
Harmonizácia nemá podporu ani v našom parlamente. „Je dôležité, aby dane zostali v národnej kompetencii,“ povedal poslanec KDH Július Brocka. Podobný názor majú aj ostatné strany. Dane sú podľa Brocku našou výhodou v súťaži o investície. „Západné krajiny sú zasa vo výhode v tom, že majú pred nami náskok, lebo nepoznali komunizmus,“ povedal Brocka.
Proti harmonizácii je aj Smer, hoci nedávno premiér Fico povedal, že silné krajiny EÚ budú ťažko rešpektovať naše nízke dane a diskusii o harmonizácii sa nevyhneme. Podľa poslanca Smeru Jozefa Buriana premiér tým nechcel povedať, že je za harmonizáciu priamych daní. „Dnes je pre nás nevýhodná. Nebudeme podporovať takéto riešenie,“ povedal Burian.
Kovács svoj krok zdôvodňuje snahou „odľahčiť firmy“ od nákladov na daňovú byrokraciu. Prieskum Bruselu medzi 700 podnikmi ukázal, že najmä menšie a stredné firmy, ktoré podnikajú vo viacerých krajinách naraz, stojí cezhraničná správa daní v priemere 2,6 percenta z ich obratu. Veľký podnik to vyjde na 0,02 percenta.
Sú za tým Nemci a Francúzi
Na harmonizáciu tlačia najmä Francúzsko a Nemecko, ktorým sa nepáči, že im firmy odchádzajú do nových členských štátov pre nízke dane. Kovácsova iniciatíva má však veľa oponentov. Proti je zhruba polovica členských štátov. Okrem Slovenska sú proti Litovčania, Lotyši, Cyperčania, teda najmä nové členské štáty, ktoré majú nízke dane z právnických osôb a ťažia zo zahraničných investícií. Proti sú však aj Briti a Íri. Tieto štáty neveria ubezpečovaniu Kovácsa, že jeho krok nepovedie raz k úplnej harmonizácii podnikových daní v únii.
„Harmonizácia by sa týkala len daňového základu, nie sadzieb. Komisia nemá záujem zasahovať do oblasti priamych daní,“ snažil sa včera Kovács upokojiť skeptické štáty. Dodal, že navrhovaný daňový základ by bol čo najširší, najjednoduchší, s minimom výnimiek a bol by dobrovoľný.
Môže to znížiť výnos z daní
Komisárova predstava obsahuje aj možnosť, že by daň odvádzal za svoje dcérske firmy len materský podnik. Táto klauzula sa nepáči hlavne nováčikom. V týchto štátoch má veľa zahraničných podnikov pobočky pre lepšie daňové podmienky.
Nové krajiny majú obavu, že by ich štátne rozpočty prišli o značné peniaze, ak by napríklad za automobilku Volkswagen neplatili dane u nás, ale v Nemecku.
„Aj keď sa iniciatíva propaguje ako výhodná pre podniky, v konečnom dôsledku má zamedziť presun daňových základov do krajín s nižšími sadzbami dane,“ povedal ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian.
Autor: Kateřina Šafaříková Ľuboš Jančík
