Na Slovensku sme sa dokázali dohodnúť na vstupe do NATO či do EÚ, no nie na dlhodobom smerovaní zdravotníctva. Konštatuje to pätica slovenských lekárskych kapacít v štúdii o súčasnom stave nášho zdravotníctva. Rozprávali sme sa s jedným z jej autorov, prednostom I. chirurgickej kliniky a dekanom Lekárskej fakulty Univerzity Komenského PETROM LABAŠOM.
Čo hovoríte na návrh ministra zdravotníctva prepoistiť poistencov štátu do štátnych zdravotných poisťovní?
„Robil som desať rokov v Anglicku a na Malte, kde neboli zdravotné poisťovne. Systém je tam nastavený tak, že nemocnica dostane od štátu určitý rozpočet, a keď hospodári zle, nie sú výplaty a končí. Najlepšie však vedia hospodáriť jednotlivé oddelenia, nie sprostredkovane cez manažmenty, ktoré sú podľa môjho názoru skorumpované.“
Nemocničné oddelenia by teda mali fungovať ako samostatné ekonomické jednotky?
„Jednak to, alebo – a to narazím na obrovský odpor – štát by mal obstarávať materiál a investície centrálne. Prečo to má každý riaditeľ nemocnice robiť sám?“
Navrhujete zvýšenie spoluúčasti občanov ako nevyhnutného dodatočného finančného zdroja. Táto vláda však zrušila 20– a 50-korunové poplatky za návštevu lekára či pobyt v nemocnici. Mali by sa znovu zaviesť?
„Myslím si, že 20-korunové poplatky vylúčili pri primárnej zdravotnej starostlivosti tých, ktorí ju nepotrebovali. To bola určitá selekcia pacientov, no rozhodne to nezvýšilo úroveň zdravotnej starostlivosti. Takisto hospitalizačný poplatok 50 korún bol len na to, aby sme nútili ľudí odísť skôr z nemocnice, čo boli sociálne prípady. Preto hovorím, že treba urobiť reštrukturalizáciu lôžok. Treba likvidovať drahé akútne lôžka a vytvárať sociálne lôžka.“
To navrhuje aj minister zdravotníctva.
„Má pravdu. Myslím si, že akútnych lôžok je veľa. Pretransformoval by som ich na sociálne, rehabilitačné a doliečovacie lôžka.“
V liekovej politike kritizujete neférové predpisovanie liekov, marketingové aktivity farmaceutického priemyslu, ale aj sofistikovnú korupciu.
„Farmaceutické firmy robia všetko pre to, aby sa ich lieky predávali. Boli by najradšej, keby ste chodili do lekárne s nákupnými taškami. Typickým príkladom sú antibiotiká. Pokiaľ sa neurobí špecifické vyšetrenie, o akú infekciu ide, lekár by vám nemal predpísať antibiotikum. Firmy skrytými formami, napríklad kongresmi, forsírujú, aby lekár predpisoval čo najviac antibiotík.“
Je takzvaná indukovaná preskripcia bežná?
„V praxi to tak funguje, najmä v primárnej ambulantnej sfére. Som o tom presvedčený. Na to by však mala mať poisťovňa, ktorá daný výkon prepláca, nejaký kontrolný mechanizmus. Bol ten liek potrebný? Ak nebol, lekára by som postihoval. Predpisuje sa zbytočne veľa.“
Lekárske odborové združenie vyhlásilo štrajkovú pohotovosť. Žiadajú vyššie platy pre lekárov.
„V prvom rade by sa mal zvýšiť plat zdravotným sestrám. Tie sú výrazne podhodnotené. Sú aj lekári, ktorí si nezaslúžia ani len diferencované zvýšenie platu, nieto plošné. Na západe príde lekár do práce o pol siedmej a končí poobede o pol piatej. U nás spočítate takýchto lekárov na prstoch jednej ruky. Sestry sú ťažko podhodnotené, tie nám utekajú do zahraničia. Na 1. chirurgickej klinike štátnej nemocnice máme 50 lôžok zatvorených, lebo nemáme sestry. Najprv by som pridal sestrám, a potom doktorom, no diferencovane.“
Nemocnice sú zadlžené. Z čoho majú zvyšovať platy?
„To vám neviem povedať. Osobne by som však platy plošne nezvyšoval. Dôraz by som dával na kvalitu práce. A to vieme ohodnotiť. Každý primár vie, akého má lekára. Toto je nevoľnícky systém. Doktor, ktorý robí na 150 percent, má rovnaký plat ako ten, kto robí na 30 percent.“
Ako hodnotíte kroky súčasného ministra zdravotníctva?
„Zatiaľ tieto kroky neboli výrazné. Nevidel som zatiaľ žiadne zmeny.“
Čo navrhujú
zlepšiť prerozdelenie zdrojov v ústavnej zdravotnej starostlivosti a v oblasti liekov, pomôcok a dietetických potravín (reštrukturalizovať sieť nemocníc a zaviesť účinnú kategorizáciu liekov)
bezodkladne začať uplatňovať transparentnú súťaž a diferencované zmluvné vzťahy medzi poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami na základe kritérií efektivity a kvality
zúžiť rozsah zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného povinného zdravotného poistenia
pristúpiť k zvýšeniu spoluúčasti, resp. k zvýšeniu poplatkov ako nevyhnutného dodatočného finančného zdroja
zabezpečiť rozvoj nepovinného zdravotného poistenia
výdavky na zdravotníctvo vyjadrené v percentách z HDP by mali sledovať dynamiku jeho rastu (prioritne zvýšením platby za poistencov štátu)
Zdroj: publikácia Slovenské zdravotníctvo
