om videl drevo, tak som bol schopný utekať za ním kilometre,“ hovorí Jašek. Priznáva, že niečo musel zdediť po dedovi, ktorý po Dunajci plavil drevo.
„Mám to v krvi. Som šťastný človek, čo sa týka práce,“ povedal s vášnou pltník. Ján Mačutek sa venuje aj výrobe pltí a zároveň učí záujemcov tradičné pltníctvo. Pltníkom môže byť každý zdravý muž od 18 rokov. Ženám legislatíva pltníčenie nepovoľuje.
„Plť je ako auto, musí sa neustále zlepšovať a opravovať,“ hovorí. Plte sa vyrábajú zo smreka, podľa Jaška sú najlepšie z Lendaku a Osturne.
„Kto chcel byť pltníkom, musel absolvovať tri sezóny na plti, vzadu. Až potom boli skúšky. Kumštom bolo prejsť na najužšej lodičke na poľskú stranu a naspäť,“ spomínal Jašek.
Jašek na Dunajci zažil kadečo. Nikdy sa však nestalo, aby sa plť prevrátila. Podľa skúseného pltníka má Dunajec najväčšiu hĺbku sedem metrov. Najťažší je úsek zvaný Fašmich.
Najstarší pltník už raftoval aj v Argentíne a Čile. Bol nadšený, ale ako hovorí – Pieniny sú Pieniny.
Starého pltníka najviac mrzí poľská priehrada neďaleko od Červeného Kláštora, ktorá neblaho vplýva na prírodu. Ako hovorí, „Dunajec je od výstavby elektrárne špinavá stoka bahna, rias a nánosov“.
Zamagurských pltníkov najviac hnevá rozdrobenosť. Tri pltnícke spoločnosti sa nevedia združiť, a tak sa návštevník môže stať svedkom hádok medzi pltníkmi.
Autor: fab
