BRATISLAVA. Viac súkromia doprial návrh novely Zákonníka práce zamestnancom. Má to však háčik - platiť to bude po prípadnom schválení v parlamente len pre tých, ktorí si v pracovnej zmluve so zamestnávateľom postrážia, že nemôžu byť „obeťou“ monitorovania.
To znamená, že ich pošta - klasická či elektronická - bude pre ich šéfa tabu a nesmie ich snímať ani priemyselná kamera. Takáto prax je pritom na Slovensku v mnohých spoločnostiach bežná.
„Záleží na zamestnávateľovi, čo predloží v pracovnej zmluve a v popise práce zamestnancovi, a na zamestnancovi, či takéto znenie pracovnej zmluvy podpíše. Vrátane dodatkov o mlčanlivosti či monitorovaní,“ hovorí Daniela Gregušová z Právnickej fakulty UK Bratislava.
Ak zamestnávateľ napríklad upozorní na monitorovanie pošty a zamestnanec podpíše takúto pracovnú zmluvu, „tak by mal aj takéto monitorovanie strpieť“.
Občiansky zákonník
Občiansky zákonník jasne hovorí, že obrazové a zvukové záznamy osoby „sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením“, inak by mohlo ísť o porušenie práva na ochranu osobnosti.
Právny poradca Konfederácie odborových zväzov Peter Ondruška tvrdí, že v praxi je „veľa prípadov, keď zamestnávateľ neodôvodnene nerešpektuje súkromie zamestnanca a hrubo zasahuje do jeho práv“. Konfederácia tento návrh považuje za správny a podporuje ho.
Republiková únia zamestnávateľov podľa jej tajomníka Martina Hoštáka zastáva názor, že zamestnávateľ „musí mať“ právo na kontrolu, respektíve monitorovanie prevádzky, pretože pracovné nástroje ako telefón s počítač sú jeho majetkom. Upozorniť na to zamestnancov podľa neho patrí k vnútrofiremnej kultúre.
Pošta zamestnanca
Že zamestnávateľ nemôže sledovať zamestnancovu korešpondenciu bez toho, aby ho na to jednoznačne upozornil, nedávno znova potvrdil Európsky súd pre ľudské práva, poznamenáva Dlugošová.
Kedy zamestnávateľ môže otvoriť list? Keď je adresovaný najprv jemu a až potom konkrétnemu zamestnancovi, tvrdí Gregušová. Ak je však na obálke meno zamestnanca a pod tým názov inštitúcie, kde pracuje, „nemal by to zamestnávateľ otvárať. Ani v prípade, že by bol zamestnanec upozornený na možnosť, že mu môžu poštu otvárať“.
O kontrole pracovného e-mailu zamestnanca návrh novely nehovorí. Listové tajomstvo, ktoré ústava zaručuje, sa vzťahuje aj na e–mail, právnici však nespochybňujú, že zamestnávateľ má právo na ochranu pred únikom citlivých informácií. Je zrejmé, že ide o zrážku dvoch práv. Ktoré z nich je „väčšie“, môže rozhodnúť len súd.
Súkromie zamestnanca
Podľa návrhu by bolo možné narušiť súkromie zamestnanca na pracovisku iba vtedy, ak by na to boli „vážne dôvody spočívajúce v osobitnej povahe činností zamestnávateľa“. Právničke Zuzane Dlugošovej zo združenia Občan a demokracia táto formulácia pripadá všeobecná. „Vytvára miernu hmlu.“ Zamestnávatelia si to podľa nej „môžu vykladať po svojom a zamestnanci sa tak právom môžu cítiť ohrození“.
;)
