Divadlo a film ako vznešená liečba duše

Divadlo a film majú k psychológii tak blízko, ako to pripustia ich tvorcovia. Dlhoročnú skúsenosť s tým má psychologička MÁRIA KRÝSLOVÁ. Keď ju kedysi požiadal režisér Dušan Hanák o pomoc, ponorila sa do duší ľudí, ktorí tvoria svet ilúzií. Odvtedy si z č

PhDr. Mária Krýslová sa narodila vo Fiľakove v roku 1947. Študovala na FiF UK v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako súkromná psychologička, pracuje v Psychologickej poradni pre vysokoškolákov UK a učí poradenskú psychológiu na Pedagogickej fakulte UK v BrPhDr. Mária Krýslová sa narodila vo Fiľakove v roku 1947. Študovala na FiF UK v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako súkromná psychologička, pracuje v Psychologickej poradni pre vysokoškolákov UK a učí poradenskú psychológiu na Pedagogickej fakulte UK v Br (Zdroj: SME – PAVOL FUNTÁL)

asu na čas vychutnáva svoju prácu aj v umení.

Psychológovia sú často oslovovaní médiami, medzi ľuďmi sa zase zvyknú považovať za zbytočných. Ako to je s vami?

„Možno nás niekto pokladá za zbytočných. Ja mám opačnú skúsenosť. Spolu so psychiatrami sme často terčom občas aj pravde blízkych vtipov.“

Spolupracujete s divadelníkmi. Ako vás vnímajú?

„Ak o spoluprácu požiadajú režisér alebo dramaturg, prejavujú otvorený záujem. Herci sa potrebujú najprv presvedčiť, či im psychológ na niečo bude. Zväčša ide o inšpiratívny dialóg.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Ako to bolo v prípade poslednej inscenácie Ja, Feuerbach, pri ktorej ste asistovali?

„Spolupracovala som najmä s režisérom Jakubom Nvotom, ktorý ma oslovil. Až postupne som začala viac komunikovať aj s pánom Dančiakom ako s hlavnou postavou hry. S pánom Nvotom sme spolu hovorili o hre, o jej koncepcii, ako by bolo dobré ju poňať, aby oslovila súčasného diváka a pritiahla čo najviac ľudí. Snažili sme sa, aby to mohol byť tak trochu príbeh každého. Nekládli sme akcent na duševné ochorenie hrdinu.“

Ako ste teda prispeli?

„Poskytla som režisérovi písomný psychologický rozbor hry, ako aj analýzu postavy pána Dančiaka. Ale až ku koncu som bola viac v priamom kontakte s pánom Dančiakom. Aj s pánom Mikulčíkom.“

Je táto práca iná ako bežná prax?

SkryťVypnúť reklamu

„V psychologickej a psychoterapeutickej praxi prichádzam do styku so skutočnými problémami, útrapami a nešťastiami ľudí. Divadlo a film je svet ilúzií, a ja ho prežívam ako úžasný doplnok k mojej každodennej práci, v ktorej jej len málo radostí a odmien. Divadlo a film spejú k jasnému koncu, a keď sú režisér a herci spokojní a výsledok sa divákovi páči, je to jasná odmena. I keď skoro pri každej takejto spolupráci narazím na nejakú etickú dilemu, ktorá mi dáva zabrať.“

V čom?

„Napríklad, či tým, čo urobím v záujme umenia, nepoškodím niekoho osobný život.“

Prečo máte tento pocit?

„Keď som spolupracovala na filme o deťoch z detských domovov, režisér chcel, aby som z nich dostala čo najsilnejšie výpovede a reakcie. No k tomu som si musela získať ich dôveru a vytvoriť si s nimi vzťah. Vedela som, že nakrúcanie sa raz skončí a ja môžem rozšíriť počet ľudí, ktorí ich opustili. Napokon som to riešila tak, že som ich ešte dlho po nakrúcaní navštevovala.“

SkryťVypnúť reklamu

Herec-profesionál pracuje s postavou na inej úrovni. Aj tam prichádza k podobným rozporom?

„Prichádza. Napríklad rola diktuje hercovi, aby sa spustil až na dno zúfalstva, ale zvládnutie jeho súkromného problému, v ktorom práve žije, vyžaduje nič také si nedovoliť. V živote mu pomáhajú obranné mechanizmy, ktoré mu bránia v bravúrnejšom uchopení divadelnej postavy.“

Ako to riešite?

„Polemizujem sama so sebou: obrať ho o ne, aby bol na javisku lepší? Čo ak sa mu potom rozsype rovnováha v živote? Čo ak je pre neho najviac úspech na javisku, a ten ho spätne posilní aj v živote? Zväčša nemám právo rozhodovať za niekoho, iba pomenovať konflikt záujmov a upozorniť, čo je v 'hre'.“

Pri akej spolupráci sa cítite najlepšie?

„Vždy, keď cítim dôveru. Občas dochádza k náročným situáciám - režisér chce mať čo najlepší výsledok, a ja váham, lebo vidím riziká, proti ktorým by on vo svojom zápale ostal najradšej slepý. Teším sa, keď práca pre umenie prinesie mimovoľne niečo prospešné aj do osobného života hercom či nehercom.“

SkryťVypnúť reklamu

Priniesla niečo také aj vám?

„Spomínam si na nádherný zážitok. Bolo to na filmovačke v liečebni v Košumberku. Robili sa exteriéry k filmu Oči plné snehu s deťmi po mozgovej obrne. Boli to naozaj ťažko postihnuté detičky, okrem iného aj s rečovými chybami. Mala som ich naučiť text z Kyrmezerovej komédie O bohatci a lazarovi v staročeštine. Tím tamojších zdravotníkov jednotne tvrdil, že je vylúčené, aby sa to podarilo.“

A nakoniec to zrejme vyšlo.

„Áno, nepočítali s rezervami, ktoré sa môžu odkryť u detí, keď sú motivované šancou byť pre niekoho dôležité, a keď sú zahrnuté pozitívnou pozornosťou. Navyše, ešte nás doslova nabili schopnosťou smiať sa a tešiť sa z vecí, ktoré si my zdraví niekedy ani nevšimneme. Najsilnejšie scény vznikali mimo ostrých záberov.“

SkryťVypnúť reklamu

Napríklad?

„Keď napadol prvý sneh, deti rozpútali takú guľovačku, že strhli celý štáb, nikto ich o tú radosť nechcel obrať. Deti vďaka filmovaniu prekonali vlastné hranice, získali pocit dôležitosti – to už nikto nezmaže z ich sebahodnotenia. Ešte dlho po skončení filmovačky nám písali. Aj dobro môže mať atribúty krásna.“

Zažili ste aj, že vás herci neprijali?

„Stalo sa mi, že vo veľmi dobrej pracovnej atmosfére ma jeden z hercov ironizoval. Chvíľami som mala pocit, že to je na hranici toho, čo vydržím. Nakoniec sa však stalo, že ma pred premiérou pozvali na tlačovku, a práve on si vzal slovo, aby sa mi poďakoval a napriek pôvodnej skepse vyjadril, že naša spolupráca mala pre neho zmysel.“

Čo vás na práci s divadelníkmi baví?

SkryťVypnúť reklamu

„Vedomie, že pracujem vo svete predstáv, kde sa aj tá najväčšia dráma koná iba 'akoby'. A keď mi režisér začne dôverovať natoľko, že mi dá zelenú a môžem sa vyjadrovať ku ktorejkoľvek zložke tvorivého procesu, hoci aj k osvetleniu. Lebo aj to pôsobí na prežívanie diváka.“

To znamená, že vaše slovo môže byť konečné?

„Som v úlohe pomocníka pri tvorbe, a tak mi to aj vyhovuje. Cítim zodpovednosť, ale tá je len čiastková. Celkom inak je to pri mojej bežnej práci. Tam prežívam niekedy zodpovednosti až príliš. Vtedy obyčajne vyhľadám supervíziu.“

Prichádzajú za vami tvorcovia aj s osobnými problémami?

„Občas sa to stane. A je mi ľúto, že im musím povedať nie. Nedá sa robiť naraz oboje. Keby som začala s niekým riešiť jeho osobné problémy, mohla by som byť napríklad menej prístupná pre ostatných. A mohlo by to mať aj nepriaznivý vplyv na tvorivý proces.“

SkryťVypnúť reklamu

Divadlo či film pracujú s emóciami. Neuvažovali ste nad tým, či môžu manipulovať realitu?

„Umenie skôr stvárňuje a ozvláštňuje realitu. A ešte k tomu spôsobom, ktorý povznáša. Má aj podobné účinky ako psychoterapia. Niečo iné je umelecké prostredie. Divadlo je svet ilúzií a cítiť to aj v zákulisí. Vzťahy, ktoré počas práce vznikajú, sú živené spoločným záujmom. Pôsobia veľmi vrelo, ale človek sa musí naučiť, že len čo sa spolupráca skončí, spľasnú ako bublina, a málokedy po nich niečo zostane. Nie je to výčitka, len pozorovanie.“

Čo na hereckej práci obdivujete?

„Fascinuje ma u niektorých úžasné nasadenie a vášnivé zaujatie, s akým sa do práce púšťajú. Dokážu tvrdo pracovať. A vtedy vznikajú aj napätia, pochybnosti a krízy. To je celkom prirodzené. Ťažšie pre mňa je, že v umeleckom svete sú vzťahy dosť nevypočítateľné.“

SkryťVypnúť reklamu

Máte s tým skúsenosť?

„V mladosti som sa dosť pohybovala medzi ochotníkmi a umelcami, dokonca som uvažovala o štúdiu divadelnej dramaturgie. Potom ma začala viac zaujímať psychológia umenia, a tá sa u nás nedala priamo študovať. No ktovie, či ma od VŠMU neodradila práve tá nestabilita vzťahov. Chcela som pracovať v predvídateľnejších podmienkach. Navyše, prišiel rok 1968 a mne sa zdalo, že rôznym ideologickým požiadavkám sa dá najlepšie vyhnúť v teréne. Povedala som si, že budem pomáhať ľuďom inak.“

Ako ste sa potom dostali späť cez psychológiu k umeniu?

„Vlastne úplne náhodou. Režisér Dušan Hanák sa pred mnohými rokmi veľmi zaujímal o psychológiu a oslovil nás s kolegom, či by sme s ním nespolupracovali pri jednom dokumentárnom filme.“

SkryťVypnúť reklamu

Aké to je, byť v centre umeleckého diania?

„K profesionálnemu určeniu psychológa patrí, že je v tieni. V 'centre' som sa cítila len raz, keď som bola prizvaná ako odborná poradkyňa, ale vybadala som, že režiséra zaujímam aj ako objekt pozorovania, lebo jedna z hrdiniek scenára, ktorý práve tvoril, bola psychologička. Dosť mi to prekážalo.“


Líši sa pre vás práca v divadle a vo filme? Je niektorá zaujímavejšia?

„Líši sa hlavne v zadaní režiséra. Pri filme bol záujem o spoluprácu na scenári – pri vytváraní postáv, zvažovaní ich motivácie, voľbe prejavov a konania, pri odvíjaní príbehu. Alebo o prácu s detskými hercami. V divadle sa začína čítaním hry, jej výkladom, chápaním, koncepciou. Zdá sa mi to o niečo zaujímavejšie, lebo môžem viac vstupovať do procesu tvorby celej inscenácie a pomáhať aj hercom pri vytváraní ich divadelnej postavy.“

SkryťVypnúť reklamu

Vyžadujú si pomoc psychológa iba divadelné úlohy psychicky narušených postáv?

„Herec sa s pomocou psychológa môže dostať do hlbších vrstiev akejkoľvek postavy, do motivácie jej správania a podobne. No to zatiaľ u nás nie je zvykom. Ešte sa mi nestalo, že by režisér chcel konzultáciu o 'zdravých hrdinoch'. A pritom chorí sa od zdravých niekedy líšia len v kvantite ich prejavov.“

Aký je to pre vás pocit, keď ovplyvňujete tvorbu?

„Je to pre mňa odmena, akej sa mi dostáva naozaj výnimočne. Hoci psychoterapiu tiež považujem tak trochu za umenie, v bežnej psychologickej praxi sa výsledky dostavujú po dlhšom čase. Psychológ pracuje najlepšie, keď klienti majú pocit, že si problém vyriešili sami. Niekedy, napríklad pri samovražedných prípadoch, je potrebný až istý druh sebaponúknutia - pacient vám môže zavolať v ktorúkoľvek hodinu, a napriek tomu, že odovzdávate maximum, nie vždy je vo vašich silách mu pomôcť. A tak nemôžete očakávať pochvalu.“

SkryťVypnúť reklamu

Chýba vám to?

„Po rokoch som sa už naučila, že človek musí žiť premyslenejšie, aby nejako vyvažoval tú jednostrannú záťaž. Môže robiť viac druhov práce. Práve preto vítam aj pedagogickú činnosť alebo spoluprácu s umelcami. Sú odľahčujúcou protiváhou.“

Niektorí herci sú školení, iných divadlo a film jednoducho pútajú. Do akej miery je podľa vás herecké umenie liečbou duše?

„Divadlo a film majú podobné účinky ako psychoterapia, len sa dosahujú ľahším, krajším, vznešenejším spôsobom. Rozdiel je asi v tom, že účinky psychoterapie sú trvalejšie a hlb­šie a pomáhajú aj ľuďom s vážnymi ťažkosťami.“

Ako viete, že ste naozaj pomohli?

„Čím dlhšie robím psychoterapiu, tým ju robím radšej. Aj keď je spojená s mnohými frustráciami. Každý nový človek je výzva, s ktorou som sa ešte nestretla. Niekedy si pripadám ako detektív, kým porozumiem a podarí sa mi vypátrať zdroj ťažkostí. Často býva skrytý alebo utajený, ale keď sa k nemu prepátrate, je to úžasný pocit. Potom už jasne vidíte, že pomáhate.“

SkryťVypnúť reklamu

Obrať herca o obranné mechanizmy, aby bol na javisku lepší? Čo ak sa mu rozsype rovnováha v živote? A čo ak je pre neho najviac úspech na javisku, ktorý ho posilní aj mimo neho?

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

  1. Leto, ktoré musíš zažiť! - BACHLEDKA Ski & Sun
  2. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy
  3. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice?
  4. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre
  5. Zažite začiatkom mája divadelnú revoltu v Bratislave!
  6. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor
  7. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  8. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  1. Leto, ktoré musíš zažiť! - BACHLEDKA Ski & Sun
  2. Slovensko oslávi víťazstvo nad fašizmom na letisku v Piešťanoch
  3. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy
  4. Zlaté vajcia nemusia byť od Fabergé
  5. V Košiciach otvorili veľkoformátovú lekáreň Super Dr. Max
  6. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice?
  7. Ako ročné obdobia menia pachy domácich miláčikov?
  8. Probiotiká nie sú len na trávenie
  1. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor 6 587
  2. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre 6 309
  3. Unikátny pôrod tenistky Jany Čepelovej v Kardiocentre AGEL 4 712
  4. V Košiciach otvorili veľkoformátovú lekáreň Super Dr. Max 4 121
  5. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy 3 339
  6. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 2 908
  7. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice? 1 868
  8. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 1 390
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu