Vladimír Merta aspoň občas skladá skvelú hudbu k filmom, napríklad k animovanému Fimfáru 2. Jeho pesničkárska autorská tvorba sa však skončila pri vybavovaní si osobných účtov s bývalým prezidentom Václavom Havlom na trápnom albume Filmy v hlave.
Ešte smutnejším prípadom degradácie talentu je vyšumelý Jaroslav Hutka, v týchto novinách nedávno pripomenutý sťaby geroj z čias normalizácie. Dnes je totálne premletou paródiou seba samého, ktorá bude naveky objavovať, že „krááásny je svet“ alebo omieľať čosi o zelenej breze, ale ani sedemnásť (!) rokov po návrate z emigrácie sa nezmôže na napísanie jedinej novej pesničky.
Česť folkových súdruhov zachraňuje jediný Vlasta Třešňák.
Najskôr som sa nemohol vyrovnať s tým, že vystupuje s rockovou skupinou. Keď som ho však počul na krste jeho výborného nového albumu Skopolamin pred týždňom v pražskom Mánese a predvčerom na antikomunistickej akcii na Letenskej pláni, kde vykrikoval svoje demaskujúce obžaloby proti tým či oným režimom, pochopil som, že jediným českým dylanovským vierozvestom je stále práve on.
Autor: Jan Rejžek
