Sú také chvíle, keď papier čaká na prvé slová verša. Aké je to vaše ticho pred básňou?
"Ticho pred básňou, o ktorom píše Milan Rúfus v rovnomennej básni, je dnes veľmi vzácny tovar. Konzumný svet, ktorému vládnu ľudia s mentalitou podomových obchodníkov, nepotrebuje poéziu, pretože je neobchodovateľná, a nepotrebuje ani ticho. Práve ticho nám budú pozajtra draho predávať, rovnako ako dnes vodu a zajtra vzduch. Udržať si ticho aspoň v duši, keď vôkol nás burácajú decibely, je čím ďalej tým náročnejšie. Pod oknami nášho pražského bytu nie je ticho ani v noci, každú chvíľku prejde auto alebo električka. Ak by som čakal na ticho, pravdepodobne by som sa nijakej básne nedočkal."
Tvorivé myslenie považujete za zázračný proces, pri ktorom, ak stojí pri vás šťastie, sa tie najlepšie nápady objavujú samé, bez námahy. Môžete to skonkretizovať?
"Nie som mystik a neverím v božské vnuknutia. Verím v úžasnú schopnosť ľudského mozgu premýšľať nielen o úlohe, ktorú mu vedome predkladáme, ale zároveň o mnohých ďalších veciach. Len tak si vysvetľujem, že sa nám v mysli ako blesk z čistého neba zjavia nečakané myšlienky a nápady. Fantázia je božský dar, ale ani básnik sa nezaobíde bez logiky a systémového myslenia. Predstava filmových a televíznych tvorcov, že básnici sú pomätení rojkovia, ktorí nedokážu spočítať ani dvakrát dva, je naivná. Poznám celý rad básnikov, ktorí majú rovnako ako ja - štátnicu z matematiky. Prečo sa teda neživia ako inžinieri, ekonómovia, manažéri? Jednoducho by ich to nebavilo. Básnici majú iné priority než futbalový alebo hokejový fanúšik."
Vo svojej tvorbe hľadáte nádej a hoci tá cesta je mnohokrát boľavá, smutná a kĺže po žiletkovej hrane nad priepasťou skepsy a tušených katastrôf, čitateľ vie, že ak sa k vám pridá, bude sa cítiť istejšie. Potvrdilo sa vám to v spätných väzbách od publika?
"Keď píšem pre deti, snažím sa čitateľa rozveseliť, keď píšem pre dospelých, predpokladám, že znesú istú dávku skepsy. Možno dokonca konskú dávku skepsy potrebujú. Ja sám ako čitateľ milujem hrôzostrašné knižky a filmy z blízkej budúcnosti, nech už je to beletria, alebo číra futurológia - nie je to akési šamanské zažehnávanie katastrôf tým, že ich verejným odhalením zbavíme magickej sily? No nech čitateľa strašia iní autori - mám väčšiu radosť, keď ich dokážem rozosmiať."
Slovenský básnik Ľubomír Feldek o vás napísal, že ste jeden z najzázračnejších talentov, aký sa kedy objavil v českej poézii a vzápätí dodal čosi ako večný princíp: že geniálni básnici boli geniálnymi odjakživa a preto sa už nevyvíjajú. V čom táto téza u vás neplatí, v čom je básnik vždy na evolučnej ceste?
"Ľubo Feldek je znamenitý básnik, preto rád preháňa. Ale ja viem svoje. Dobre sa pamätám, ako mi poézia pri mojom prvom dvorení vzdorovala. Vtedy som asi potreboval učiteľa a radcu, ale žiadny nebol poruke, a tak som sa musel učiť na vlastných omyloch. Len balvan sa nevyvíja. Každý básnik, aj keby písal stále rovnako, sa vyvíja ľudsky, a to sa nakoniec musí prejaviť aj v jeho tvorbe. Niektorí dozrievajú ako víno, a iní sa domnievajú, že dozrievajú, a pritom octovatejú do akejsi brečky."
Povedané vašimi slovami - dezertoval som od inžinierstva do sveta veršov. Čo sa pri takej dezercii odohráva v duši?
"Úľava. Radosť z toho, že som si zachránil život. Po troch rokoch inžinierskej praxe mi technické zamestnanie začínalo liezť na mozog, a tak som využil ponuku pracovať v nakladateľstve Československý spisovateľ ako redaktor. Až neskôr mi došlo, že som si život zároveň skomplikoval. Stať sa nakladateľským redaktorom v roku 1974 znamenalo vstúpiť na bojisko po bitke. Veľa spisovateľov nesmeli publikovať. Možno som to mal vtedy zabaliť a vrátiť sa do Benešova k svojej pôvodnej profesii, ale ja som mal ku kariére inžiniera taký odpor, že som v nakladateľstve zostal. Boli to mizerné roky a človek sa nevyhol niektorým kompromisom, ale nehodlám sa za to nikomu ospravedlňovať, iba ak sám sebe."
Vnímate vlastnú poéziu aj ako melódiu? Ako vám znie?
"Hudbu ukrytú v básniach vnímam prevažne len podvedome. Keď o tom začnem premýšľať, z mojich detských a humorných básničiek počujem znieť ľudové popevky, z vážnejšej lyriky skôr janáčkovské disharmónie. Ale podstatné je, akú hudbu pri čítaní počuje čitateľ."
Čo musí mať v sebe poézia iného autora, aby z nej preskočila iskra na Jiřího Žáčka?
"Musí mať v sebe iskričku vzdoru, hoci aj nevysloveného taký ten vnútorný protest proti svetu, o ktorom ľudia bez fantázie tvrdia, že to je ten najlepší z možných svetov. Kiežby bol! Učitelia v školách nám vsugerovali, že básnici ospevujú krásy skutočného sveta, ale zabudli nám povedať, že sú zároveň najvášnivejšími kritikmi všetkých, čo náš svet ničia, kurvia, devalvujú, drancujú. Dnes už to nebýva tá patetická obžaloba ako u Villona, Byrona, Rimbauda, Préverta či Ginsberga - ten protest môže mať podobu paródie alebo grotesky, ale aj ekologicky ladenej prírodnej lyriky. Som presvedčený, že básnik, ktorý v sebe nemá túto utopickú iskru, nemôže byť veľký."
Lyrika dělá z chlapů trotly / příkladů máme bohatě / Možná by hoši kapku zkrotli / poslat je na čas k lopatě... píšete v básni Festival poézie. Kedy sa začína báseň a kedy jej napodobenina?
"Každú báseň si musí čitateľ stvoriť vo vlastnej mysli. Až potom za báseň môžeme považovať text, ktorý čitateľa dokáže inšpirovať. Hľadať hranicu medzi umením a napodobeninou si netrúfam, radšej by som rozlišoval medzi dobre a zle napísanou básňou. Všetci sme grafomani, dokonca aj géniovia."
Pohoršuje vás princíp, podľa ktorého môže vydať zbierku básní aj grafoman s dostatkom finančných prostriedkov?
"Ani nie - zbohatlík milujúci umenie neurobí veľkú škodu. Oveľa viac ma pohoršujú skorumpovaní úradníci, úplatní policajti a predajní právnici. A úprimne ma desia politici, ktorí nie sú schopní ani ochotní chápať dôsledky planetárnych katastrôf, ktoré na seba ľudstvo privoláva. Nie to ešte kritickú situáciu riešiť."
V istom anketovom rozhovore na otázku, aká je vaša najobľúbenejšia činnosť, odpovedáte: Poézia a láska. Povedzte, prečo práve láska dáva najčastejšie život poézii?
"Láska je symbol slobody a sloboda je krv poézie. Rozum sa dá ľahko skorumpovať, láska nikdy; ta nás môže zničiť, ponížiť, ale skorumpovať sa nedá. A ak sa dá, je to jej koniec."
V básni Několik možností uvažujete o Bohu, ktorý sa mal zjaviť na televíznom kanáli, ale výsledkom bolo iba zrnenie: "A možná že bůh je emisí fotonů, jež našim očím připomíná zrnění obrazovky." Premýšľali ste aj o tom, že by mohol byť Boh pokazený?
"Ľudia majú takého Boha, akého si zaslúžia. Kam sa stratil ten starý dobrý Pánboh, ktorý spolu so svätým Petrom chodil po zemi a odmeňoval bohabojných ľudkov? Zdá sa mi, že nastáva nový stredovek. Nielen islam, aj kresťanstvo ovládli fanatici. Evanjelium lásky nahradil šialený fundamentalizmus, ktorý si žiada krv, more krvi. Keby Kristus vstal z mŕtvych v roku 2007, dal by sa k ateistom. A k ekoteroristom."
Zmenil sa váš pohľad na ženy a na mužov od čias, keď ste v zbierke Tři roky prázdnin v roku 1982 napísali: Ještě se milujeme / Pořád ještě s chutí / Ještě nám v žilách peřej krve teče / A ještě usínáme zaklesnutí / svaření autogenem křeče... ?
"Určite. Vtedy som vnímal ženy predovšetkým eroticky, ako muž, manžel, milenec, dnes ich vnímam skôr ľudsky. Mám dve senzačné vnučky, osemročnú Johanku a šesťročnú Terezku, a tieto malé divožienky majú hlavnú zásluhu na tom, že sa zo mňa na staré kolená stal obdivovateľ žien. Zďaleka nie všetky sú hodné obdivu, ale keď už sa žena stvoriteľovi podarí, kam sa na ňu hrabú všetci chlapi!"
Súhlasíte s Ferlinghettim, ktorý tvrdí, že svet básnikov ignoruje do chvíle, kým sa nestanú komerčne úspešnými?
"Komerčne úspešní môžu byť autori Da Vinciho kódu alebo Harryho Pottera, ale básnici sú radi, keď na ich knihách vydavatelia neprerobia. Keby mali básnici zarábať milióny, z poézie by sa stala predajná žena. Ferlinghetti hovoril o Amerike, ktorá miluje biznis a svalnaté gestá, európska tradícia je iná, ale možno budú musieť aj českí básnici kvíliť ako Ginsberg, aby si ich vôbec niekto všimol."
Do ktorého okamihu ste boli ignorovaný vy? Je s tým prelomom spojená konkrétna zbierka alebo báseň?
"Skutočnosť, že ma po štyroch zbierkach lyriky pozná nanajvýš pár tisíc čitateľov, som vnímal ako štandardnú situáciu. No potom, keď mi koncom 70. rokov vyšla prvá knižka pre deti - Aprílová škola, a skoro na to aj zbierka slovných hračiek, epigramov a paródií Uhorková sezóna, odrazu som bol čítaný básnik - výber z mojej poézie v Klube priateľov poézie v roku 1985 si objednalo 25-tisíc čitateľov! Tomu číslu dnes nikto neuverí, ale v Klube priateľov poézie boli vysoké náklady obvyklé. Kolekcia piesňových textov Jiřího Suchého dosiahla dokonca náklad 50-tisíc výtlačkov."
Správy z agentúr: Rybári na New Foundlande vrátili veľrybu vyvrhnutú na breh do mora a o niekoľko dní neskôr zachránilo niekoľko delfínov pri Austrálii rybára pred žralokom. Ako človek s technickým vzdelaním môžete povedať, že išlo o náhodu. Básnik to vníma ako?
"Náhody neexistujú. Existujú len udalosti, ktoré si nedokážeme vysvetliť, pretože sme obmedzení alebo nemáme dostatok informácií. Mnoho druhov zvierat sa správa k ľuďom priateľsky, prinajmenšom do chvíle, kým im človek nezačne ubližovať. Človek je zákerná beštia, nie len že vyhlásil mnohým druhom zvierat vyhladzovaciu vojnu, ale ešte k tomu ich vo svojej mytológii zdémonizoval a zhanobil, napríklad vlky. Pritom práve vlky sú obdivuhodné zvieratá a nielen, že nežerú Červené Čiapočky, ale v mnohých ohľadoch by nám mohli slúžiť ako príklad. Našťastie sa ľudia začínajú správať lepšie nielen k domácim zvieratám, ale aj k tým divým. Otázka však stojí tak, či ohrozené druhy, ktoré ako-tak prežili naše nepriateľstvo, prežijú aj naše priateľstvo."
Vo filme Gorily v hmle podáva zoologička ruku goriliemu samcovi tak dlho, pokým jej dvestokilogramový obor pozdrav neopätuje. Vravíte, že pre vás je to rovnaký zážitok, ako vidieť Michelangelovu fresku v Sixtínskej kaplnke, kde sa Boh dotýka prstom Adama. Čo ak sa Boh ukrýva vo zvieratách, aby bol k ľuďom bližšie?
"To je dobrá myšlienka. Kiežby to tak bolo. No obávam sa, že Boh nad nami zlomil palicu a odsťahoval sa do inej galaxie. Pritom láskavého a múdreho Hospodina, ktorý ľuďom radí, pomáha im a napráva ich omyly a zlyhania, svet potrebuje viac než kedykoľvek predtým."
Autor: Praha autor je reportérom STV
