Jeľcin inšpiroval mladých ľudí, a tak jeho tenisové dedičstvo bude žiť dlho po jeho smrtiJevgenij Kafeľnikov, Marat Safin a Mária Šarapovová získali Rusku vavríny, ale bol to náruživý hráč a nadšený fanúšik Boris Jeľcin, ktorý pomohol v krajine tento šport spolularizovať. Vďaka bývalému ruskému prezidentovi sa hra, považovaná v komunistickom Sovietskom zväze za buržoázny šport, stala masovo obľúbenou.
Jeľcin, muž, ktorý spôsobil rozpad Sovietskeho zväzu a viedol Rusko v prvých, chaotických rokoch jeho samostatnosti, zomrel pred týždňom v Moskve vo veku 76 rokov na zlyhanie srdca. "Jeľcinovo meno sa stalo v Rusku synonymom tenisu," hodnotí uznanlivo prvý muž ruského tenisu Šamil Tarpišev.
"Keď v roku 1992 vytiahol svoju tenisovú raketu, bol to bez preháňania najvýznamnejší moment nášho športu. Bol to rovnaký míľnik, ako keď sa neskôr Andrej Česnokov stal prvým ruským víťazom podujatia Grand Prix a Kafeľnikov prvým Rusom, čo na Roland Garros získal grandslamový titul. Jeľcinova náklonnosť k tejto hre mala na ruský tenis zásadný vplyv. Nielenže je vďaka nemu dnes tenis v Rusku spolu s futbalom a hokejom najpopulárnejším športom, on je navyše aj najúspešnejší z medzinárodného hľadiska," dodáva Tarpišev, ktorý v posledných piatich rokoch v role kapitána priviedol Rusko k dvom víťazstvám v Davis Cupe a dvom vo Fed Cupe.
"Fotografie prezidenta, oddávajúceho sa svojej obľúbenej hre, vyyvolali bezprostredný efekt, prinútili elitu ruskej politiky a biznisu, aby sa pridala, a potom už nasledovali tisícky mladých ľudí, ktorí zaplavili kurty."
Národný šport
Kafeľnikovove triumfy a atraktívny vzhľad Anny Kurnikovovej, tenisová sláva a bohatstvo priniesli hre ešte väčšiu popularitu. Potom prišli mená ako Safin, Myskinová, Dementievová, Kuznecovová či sibírska rodáčka Šarapovová, ktorá v roku 2004 vo svojich sedemnástich rokoch prekvapila celý svet a získala wimbledonskú korunu. Ďalšia a ďalšia úspešná story ruského tenisu.
Ale aby ho mohli uznať za národný, musel tento vysoko individuálny šport predviesť niečo, čo spojí celú krajinu. Ten deň prišiel prvého decembra 2002, keď Rusko po víťazstve 3:2 nad Francúzskom dosiahlo svoju prvú vážnu tímovú trofej - Davis Cup.
Neoddeliteľnou súčasťou toho úspechu bol Jeľcin. Odcestoval na finále do Paríža, a hoci sedel vo VIP boxe s francúzskym prezidentom Chiracom, počas celých troch dní divoko povzbudzoval po každom ruskom úspešnom fiftíne.
Hrdý maskot
V okamihu, keď Južnij vybojoval titul, preliezol Jeľcin cez mantinel na kurt a vyobjímal sa s celým tímom. Hoci bol v mladosti dobrým volejbalistom, označil neskôr tieto chvíle za najhrdšie momenty svojej športovej kariéry.
Obrázky Jeľcina, blahoželajúceho ruským tenisovým víťazom, sa stali bežnými a exprezident sa premenil na ich neoficiálneho maskota. A na rozdiel od väčšiny ostatných politikov nebol len fanúšikom do dobrého počasia, ktorý príde povzbudiť iba na finále, aby ho bolo vidieť s víťazmi. Ak nebol chorý, objavil sa v hľadisku na každom významnejšom tenisovom podujatí v Moskve. Zdravotné problémy mu však už neumožnili osobne vidieť aprílové štvrťfinálové stretnutia Ruska v Davisovom pohári s Francúzskom a vo Fed Cupe so Španielskom. (reuters)
foto - tasr, reuters
