Hovoria o mne, že som gólman bez nervov. Ale pred debutom na šampionáte s Nórmi som bol na tréningu nervózny. Strašilo ma, aby som nedostal nejaký hlúpy gól a predstava, že náš tím sa bude musieť na očakávané víťazstvo natrápiť. Na každom hráčovi bolo vidno, ako mu záleží na víťaznom vstupe.
Som šťastný, že to vyšlo. Puk sa zhodou okolností v posledných sekundách dostal ku mne do lapačky, tak som si ho nechal. Odniesol som ho na striedačku do úschovy masérovi Mišovi Malinovi. Vzápätí som prebral cenu pre najlepšieho hráča zápasu. Dostal som zlatú dvadsaťgramovú tehličku zlata. Nebude chýbať v mojej zbierke, doma ju dobre uložím. Príjemná bola aj gratulácia od spoluhráčov v kabíne, všetko páni hokejisti.
No celkove je to naozaj sila. Pred sezónou som nesníval, že sa dostanem z Hamiltonu do zápasu hviezd AHL, potom nečakaný prechod do prvého tímu Montrealu v NHL, shutout v NHL a teraz som na majstrovstvách sveta. Mala by sa mi asi zatočiť hlava, ale už som sa naučil zvládať aj tlak atmosféry 21 700 divákov v Montreale, presne toľko nám pravidelne chodilo.
V Mytišči som vnímal povzbudzovanie slovenských fanúšikov, vďaka. Samotný zápas pre mňa nebol ľahký, bol som bez práce dlho stuhnutý, brankár je radšej častejšie v akcii. Šťastie som mal v druhej tretine, keď ma súper trafil do ramena, pri žŕdke by som nemal šancu. Asi som dobre stál.
Inak Moskvu neprežívam emotívne. V hotelovej izbe s Braňom Konrádom zväčša prepíname televízor alebo spíme a spíme.
Karty nemusím, i keď v Montreale sa hráva na cestách poker. Počul som, že Marek Svatoš na tripe s Coloradom vyhral pár tisíc dolárov. Ale čo keby som ja zas toľko prehral? Radšej nie."
Autor: Jaroslav Halák brankár reprezentácie
