BRATISLAVA. "Držte palce, nech sa stane zázrak," odkázal Jozef Kopold cez internetovú stránku slovenskej expedície zo základného tábora pod Šiša Pangmou (8046 m). Včera už tretí deň za pomoci kórejských horolezcov márne pátral po spolulezcovi Marekovi Hudákovi (na snímke) . Šance, že ho objavia živého, vzhľadom na pretrvávajúce zlé počasie boli už len v rovine zázraku.
Dvadsaťsedemročný Bratislavčan Kopold v utorok hodinu po poludní miestneho času vystúpil britskou cestou v južnej stene na trinásty najvyšší vrchol sveta - len 25 dní po tom, ako stál na inej osemtisícovke, Čo Oju (8201). O desať rokov starší Hudák až naň nevyšliapal. Na vrcholovom hrebeni fúkal vetrisko a spustila sa hmla, preto sa rozhodol pre návrat.
"Kúsok pod vrcholom to Marek otočil a začal zostupovať po fixoch," informoval Kopold, ktorý sa hore tiež dlho nezdržiaval. Partnera viac nevidel: "Cestou z vrcholu som sa zastavil v druhom tábore, ktorý bol zasypaný. Marek tam nebol. Cestou som našiel jeho čakan a rukavicu." Pádu počas zostupu nasvedčovali aj stopy po šmyku...
"Žiadne oslavy po Dodovom druhom vrchole," konštatuje renomovaná horolezecká webová stránka mounteverest.net. Jozef alias Dodo Kopold, štvornásobný víťaz slovenskej ankety o horolezca roka, je odvlani aj vo svete v centre pozornosti expertov. Za výstupy s Gabom Čmárikom v Karakorume boli v nominácii na svetový Zlatý čakan. Vlani v septembri vytvoril dvojicu s Hudákom, bývalým ligovým hádzanárom bratislavského ŠKP, ktorý sa k horolezectvu dostal cez skialpinizmus. "Má až neskutočnú kondíciu a lezecky akceleroval," odôvodnil Kopold voľbu v rozhovore pre Šport.
"Hudák bol cieľavedomý, kondične veľmi zdatný, znášal výšky, mal na to, aby vystúpil na osemtisícovku," myslí si šéf slovenských horolezcov Igor Koller. "Jediným jeho mínusom bolo menej skúseností." O výstup na osemtisícovku sa prvý raz pokúšal na Čo Oju - vlani sa dostal do 7200 m, tohto roku do 8000 m. Tretím členom aktuálnej výpravy je Jaroslav Dutka. Jej vedúci Pavol Lazar ochorel a predčasne sa vrátil domov.
Marián Šimo
Nešťastia na osemtisícovkách
Mount Everest 1984. Na zostupe z najvyššieho vrchu sveta (8848 m) sa zrútil Jozef Psotka (50 r.). Predtým vyšiel na vrchol variantom poľskej cesty juhozápadným hrebeňom so Zoltánom Demjánom a Šerpom Angom Ritom.
Mount Everest 1988. Najväčšia tragédia sa odohrala po jedinečnom prechode Boningtonovej cesty juhozápadnou stenou alpským štýlom. Jozef Just (33) vystúpil až na hlavný vrchol, kým Dušan Becík (34), Peter Božik (34) a Jaroslav Jaško (26) sa po dosiahnutí južného vrcholu (8760) rozhodli zostúpiť klasickou cestou - ani jedno zo štyroch tiel nenašli.
Šiša Pangma 1996. Z vrcholu (8046) po výstupe klasickou cestou zo severu nezostúpil Štefan Sluka (39) - deň potom ho vyčerpaného ako poslední videli americkí horolezci.
Manaslu 1997. Juraj Kardhordó (31) klasickou cestou severovýchodným hrebeňom vystúpil na Manaslu (8163), ale zo svojej už štvrtej osemtisícovky nezišiel. Japonci našli len jeho batoh. Na druhý deň po výstupe zomrel aj Miroslav Rybanský (42), na jeho mŕtve telo natrafil Šerpa japonskej výpravy.
Čo Oju 2005. Počas expedície na Čo Oju (8201) náhle na zlyhanie organizmu v 7000 m zomrel Ľuboš Stacho (39), jeho telo špeciálna čínska expedícia zniesla dolu a pochovali ho v Trnave.
