Živé rieky pestrofarebných sprievodov potečú zajtra v radostnej atmosfére Sviatku práce. Zrýchlený pulz týchto dní je hmatateľný nielen v množstve transparentov, hesiel a plagátov. Každé pracovisko dýcha sviatkom mája. Radosť nevšedného dňa je umocnená hrdými hláseniami tých podnikov a závodov, ktoré pôjdu manifestovať s čistými štítmi splnených predsavzatí. Človeku až srdce stisne od dojatia a nostalgie.

Kdeže sa podeli staré dobré časy?Rezké tóny dychovky zobudia z jarného sna zajtra ráno o šiestej tisícky Bratislavčanov. Pracujúci z piatich obvodov hlavného mesta SSR prejdú po desiatej pred slávnostnou tribúnou pozdravovaní lesom pestrých mávadiel. Vyše 547 podnikov, závodov, organizácií, škôl a inštitúcií vytvorí jednoliatu riavu radosti zo socialistickej prítomnosti. Na čele sprievodu budú kráčať pracujúci najlepších kolektívov.

Vážené súdružky a súdruhovia!

Píše sa 4. máj 1987. Denník Pravda prináša aktuálne spravodajstvo z prvomájových osláv - sviatok práce pripadol totiž na piatok. Napokon, aj tak tam každý bol alebo si sprievod mohol pozrieť v priamom prenose v televízii, takže všetci už vedia, ako to prebehlo. No možno sa predsa len niekto začítal do článku s titulkom Hrdá oslava slobodnej budovateľskej práce, alebo do slávnostného prejavu súdruha Gustáva Husáka, ktorý v denníku už tradične nesmel chýbať. Možno dnes, s odstupom času, je to naozaj zaujímavé čítanie.

Praha

Vyše 200-tisíc Pražanov vyjadrilo svoje úsilie a iniciatívu pri plnení programu XVII. zjazdu KSČ. Slávnostne vyzdobená Letenská pláň sa už po pätnásty raz podľa novej tradície stala dejiskom prvomájovej manifestácie obyvateľov, návštevníkov a hostí hlavného mesta nášho štátu, Prahy. Inde, ako na túto dvaapolhektárovú plochu, by sa obrovské davy, ktoré sa tam zhromaždili, ani nezmestili. Už v skorých ranných hodinách bolo v uliciach v okolí Letenskej pláne a priamo na nej rušno. Bol to ruch sviatočný. Oteckovia s deťmi na pleciach, v ich rukách mávadlá či zástavky. Ulice a priestranstvá ich vítali rozkvitnutými stromami a pestrofarebnými záhonmi tých najrozmanitejších jarných kvetov. Samotná Letenská pláň poskytovala jedinečný pohľad - pieskové a betónové plochy sa striedali so živou zeleňou trávy a záhonmi plnými kvetov. Pracovníci Pražských sadov, lesov a záhradníctva ich tam vysadili vyše 28-tisíc. Ponad ne sa otváral krásny pohľad na historickú časť Prahy - Hradčany, ale i najnovšie stavby dokumentujúce um a zručnosť súčasných stavbárov - Palác kultúry, Most Klementa Gottwalda i moderné sídliská.

Bratislava

Tisíce obyvateľov Bratislavy a jej okolia v piatok od skorého rána zaplavovali zhromaždištia a do slávnostného šatu odeté Námestie Slovenského národného povstania, aby v radostnej riave prvomájovej manifestácie oslávili najkrajší sviatok jari - 1. máj - sviatok pracujúcich celého sveta. Rozžiarené mesto slnečného jasu rozozvučali tóny orchestrov, rezké pochody zneli ulicami, po ktorých pracujúci podnikov, závodov a inštitúcií Bratislavy kráčali do toku kolektívov, vyzdobených transparentmi, tisíckami zástaviek a mávadiel. Spájala ich spoločná túžba žiť v mieri a pevné odhodlanie všetky svoje sily a um dať na splnenie úloh, ktoré vytýčil XVII. zjazd KSČ a KSS.

Prišli všetci

Pred slávnostne vyzdobenou tribúnou, na ktorej bolo heslo Proletári, všetkých krajín, spojte sa! a portréty Karola Marxa, Fridricha Engelsa, Vladimíra Iľjiča Lenina a Klementa Gottwalda, stáli pracujúci tvoriaci čelo sprievodu. Pred deviatou hodinou búrlivým potleskom, mávadlami a heslami privítali na tribúne členov Predsedníctva ÚV KSČ, podpredsedov SNR a vlády SSR, ministrov vlády SSR, predstaviteľov NF SSR, jeho politických strán a spoločenských organizácií. Čestné miesta na tribúne zaujali aj predstavitelia hlavného mesta SSR, zástupcovia ČSĽA, ĽM, najlepší pracovníci podnikov, závodov a inštitúcií, zaslúžilí členovia KSČ a bývalí účastníci protifašistického odboja. Najvyšším predstaviteľom politického a verejného života SSR a hosťom odovzdali pionieri kyticu červených klincov.

Po štátnej hymne ČSSR manifestáciu otvoril člen Predsedníctva ÚV KSS, prvý tajomník ÚV KSS Jozef Lenárt. Jeho prejav, v ktorom podčiarkol nevyhnutnosť riešiť nástojčivé otázky súčasnosti, účastníci manifestácie prerušovali potleskom a prevolávaním hesiel na slávu KSČ, Sovietskemu zväzu a KSSZ. V búrlivom skandovaní účastníci manifestácie vyjadrili túžbu žiť v mieri.

Heslá doby

S dôverou a optimizmom. Tvorivo, mobilizačne, vecne. Kriticky a náročne. Prehral zdravý rozum. Vzrastá príťažlivosť socializmu. Majster nech riadi a nezaskakuje. Kvalitnejšie vyrábať, lepšie hospodáriť. Semená s kódmi dobrých úrod. Prínosy a úspory môžu byť vyššie. Za vyššiu efektívnosť exportu. Zápas o pokrok, demokraciu a humanizmus. Aktivizácia subjektívneho činiteľa a urýchlenie sociálno-ekonomického rozvoja. Kardinálnou otázkou je prestavba hospodárskeho mechanizmu. Sebauspokojenie - brzda urýchlenia. Manipulačný majster - kľúčová postava kvality. Hlas rozumu z Moskvy. Černobyľ a naše poznatky. Špecializácia, kooperácia, integrácia.

Červené zástavy v ľahkom vánku

Po tónoch Internacionály sa dal do pohybu pestrofarebný prúd prvomájového sprievodu. Na jeho čele v ľahkom vánku viali červené zástavy, štátne vlajky ČSSR a ostatných socialistických krajín. Pred tribúnou defilovali kolektívy bratislavských podnikov, škôl a inštitúcií. V mohutnom sprievode Hydrostavu Bratislava niesol červenú zástavu vlády ČSSR a ÚRO vedúci mládežníckej BSP XII.

SFMŠ v Moskve Ladislav Ferenci.

Pracujúci všetkých piatich bratislavských obvodov v prúde slávnostného sprievodu pozdravovali Sviatok práce. S dobrým pocitom kráčali ľudia z tých fabrík, ktoré splnili svoje úlohy.

V číku Priemstavu kráčal aj hrdina socialistickej práce Karol Výleta, vedúci čaty montážnikov závodu špeciálnych prác. "Do sprievodu sme prišli s pevným odhodlaním dobehnúť sklzy, aby sa nám podarilo splniť všetky vytýčené úlohy. Jednotlivé pracoviská idú podľa harmonogramov, aby resty z krutej zimy odstránili. S podobnými predsavzatiami v tohtoročnom sprievode šlo viacero podnikov a závodov. Nemálo bolo takých, ktoré išli s čistým štítom - napríklad pracujúci Slovnaftu, Doprastavu, Stavoindustrie či Bratislavských stavebných závodov.

Záver sprievodu patril príslušníkom mladej generácie - poslucháčom vysokých škôl a ich pedagógom. V rozjasanom sprievode nechýbali ani zahraniční študenti, ktorí sviatok solidarity pracujúcich sveta oslávili v metropole Slovenska.

Ocenenie statočnej a obetavej práce pre rozkvet socialistickej vlasti

Na návrh Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, Ústredného výboru národného frontu, vlády ČSSR, vlád Českej a Slovenskej socialistickej republiky a Ústrednej rady odborov udelil prezident Československej socialistickej republiky k 1. máju 1987 čestný titul Hrdina socialistickej práce s právom nosiť Zlatú hviezdu Hrdina socialistickej práce:

Rudolfovi Baniarimu, vodičovi špeciálneho kolesového lesného traktora v lesnom závode Žarnovica za obetavú a príkladnú prácu v lesnom hospodárstve a politicko-spoločenskú a ngažovanosť, Květe Fikejzovej, ošetrovateľke dojníc JRD SNP v Zálší za obetavú a príkladnú prácu pre rozvoj socialistického poľnohospodárstva a politickú angažovanosť, Ing. Milanovi Galiovi, vedúcemu odboru konštrukcie a výroby prototypov n. p. Tatra Kopřivnice, za vynikajúce pracovné výsledky a politicko-organizátorskú činnosť. Právo nosiť Zlatú hviezdu Hrdina socialistickej práce získalo ešte mnoho, mnoho ďalších vynikajúcich pracovníkov.

Zo svojich vyznamenaní sa určite potešili aj ďalší pracujúci. Držitelia Radu republiky, Radu Víťazného februára, Radu práce za dlhoročnú obetavú činnosť v straníckych a vo verejných funkciách pri výstavbe socializmu, ako aj Štátnej ceny Klementa Gottwalda s čestným titulom Laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda. Ako vidno, oplatí sa poctivo pracovať.

H H H

Radosť zo života, radosť z mierovej práce. Tak možno charakterizovať 1. máj 1987 v Bratislave. Nielen to však prýštilo z atmosféry tohtoročného sviatku pracujúcich. Bolo cítiť i chuť a odhodlanie ofenzívne prebojúvať nové myšlienky, ísť po revolučnej ceste prestavby k cieľom, ktoré vytýčil XVII. zjazd KSČ.

Ak si náhodou niekto položí otázku, ako sa takto dalo žiť, môže si odpovedať slovami Jozefa Chmela, herca dnes už neexistujúceho divadla Stoka: "Žiť sa dá len tak, ako sa dá. A tak, ako sa nedá, tak sa nedá žiť."

(S použitím citátov z denníka Pravda, orgánu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, z roku 1987)

História sviatku 1. máj

V roku 1886 sa 1. máj stal dňom boja za osemhodinový pracovný deň v USA. Nasledovali tragické udalosti v Chicagu, kde došlo ku konfliktom s políciou a k justičnej vražde piatich známych anarchistov, popravených 11. novembra 1887. Na ich pamiatku prebiehali po celých USA 1. mája 1888 demonštrácie. Keď prišli francúzski odborári s návrhom na celosvetový Sviatok práce, voľba padla práve na 1. máj 1890. Akcie potom pokračovali, šírili sa po celom svete a pridávali sa k nim rôzne politické prúdy. S volebnými víťazstvami sociálnej demokracie sa stávali na západe Európy dňom voľna, zatiaľ čo vo východnom bloku si Sviatok práce prisvojili režimy na usporiadanie oficiálnych osláv seba samých.

Príklad sovietskych komunistov

Z prejavu súdruha Gustáva Husáka

Vážené súdružky, vážení súdruhovia, drahí priatelia, dovoľte mi, aby som v mene Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, Ústredného výboru národného frontu, v mene československej vlády i v mene svojom čo najsrdečnejšie pozdravil vás všetkých, ktorí ste sa zišli na tomto veľkom zhromaždení v našom hlavnom meste. Posielame pozdravy aj všetkým našim občanom, ktorí sa schádzajú v celej našej vlasti na prvomájových manifestáciách.

Naše prvé máje sa stali hrdou oslavou budovateľskej práce.

Rastúce potreby spoločnosti a prudké tempo vedy a techniky stavia pred nás čoraz náročnejšie úlohy. Z požiadaviek terajšej prevratnej etapy vychádzal XVII. zjazd KSČ. Jeho výsledky otvorili nové perspektívy a cesty dynamickému rozvoju a zdokonaľovaniu našej socialistickej spoločnosti. Ústredný výbor KSČ na svojom decembrovom a marcovom zasadnutí zjazdový program ďalej rozvinul a konkretizoval. Podstata je v tom, urýchliť sociálno-ekonomický rozvoj, vedecko-technický pokrok a medzinárodnú socialistickú integráciu.

Dôležitým zdrojom podnetov a skúseností je pre nás program a postup sovietskych komunistov pri prestavbe sovietskej spoločnosti. Vidíme v nich príklad obnovy a rozvinutia tvorivého leninizmu v súčasných historických podmienkach.