Jeden známy mi hovoril, ako celá rodina trpí preto, že deti susedov nad nimi si každé ráno kotúľajú po parketách nejaké predmety a hrozne to buchoce. Iný človek mi vyrozprával peripetie so začínajúcou klaviristkou v ich vchode. "Ostáva mi len dúfať, že jedného dňa ju to omrzí. Bez jej cvičení prstokladu by bol môj život vskutku príjemný." Problémy spôsobuje tiež to, keď máte susedov, čo zbožňujú oslavy, zatiaľ čo vy v noci radšej spíte. Nepríjemní sú aj fajčiari, ktorých rodina vyhostila na balkón, tak tam celé hodiny stoja, fajčia, telefonujú, zatiaľ čo vy v spálni ležíte, pokúšate sa zaspať, lenže do postele vám lezú tie slová aj dym. Iní susedia majú možno postavený televízor rovno na opačnej strane vašej steny, dlho do noci pozerajú, nespia, lenže nespíte ani vy! A susedky, ktorá si každú chvíľu požičiava niečo, čo sa jej teraz-teraz minulo, je tiež po čase priveľa.

Sú to všetko drobnosti, ale ak sa stanú každodennou súčasťou vášho života, nemôžete ich prehliadnuť, lebo ten byt ste si kúpili a mienite v ňom stráviť značnú časť svojho života.

Myslím, že problém so susedmi majú ľudia na celom svete. Každý by si mal na čo posťažovať, ale nie je to jednoduché. Sťažnosti spôsobujú medzi susedmi mnohokrát nepríjemné spory. Ide totiž o to, že susedia, ktorí hluk robia, si toho obyčajne nie sú vedomí. Vyjednávanie potom vyzerá asi takto:

"Prepáčte, môžete si, prosím vás, stíšiť ten televízor?"

"Veď nie je až tak nahlas. A čo vy, keď v noci periete v práčke? Ani ja nemôžem kvôli vám spať!"

Riešenie sa však vždy nájde, kým ste vy a vaši susedia pri zdravom rozume, myslím duševne zdraví. Ak však býva vo vašom susedstve osoba, ktorá pri zdravom rozume nie je, žiadne vysvetľovanie ani dohoda nie sú možné. V Japonsku sa občas riešia veľmi zvláštne susedské problémy. V týchto prípadoch ide obyčajne o staršie osamelé osoby, ktoré žijú v rodinnom dome v hroznej špine. Títo ľudia totiž nedokážu nič zahodiť, niekoľko rokov skladujú doma všetok odpad. Podaktorí zbierajú odpad aj v susedstve a nosia si ho domov. Nie sú to leniví alebo špinaví ľudia, a ani nevedia povedať prečo odpad hromadia. Je to jednoducho duševná choroba, ktorú spúšťa osamelosť. Manžel alebo manželka pred mnohými rokmi zomreli, v dome je pusto, žiadni blízki, žiadni priatelia. A tak sa osamelý človek stáva natoľko majetnícky, že sa nedokáže vzdať ani len odpadu. V lete sa z hromady odpadkov šíri zápach, ktorý obťažuje susedov. Tí sa sťažujú, ale obyvateľ zapáchajúceho domu vždy povie iba: "Je to moja vec, vo svojom si môžem robiť, čo ja chcem!"

Problematickí susedia vždy rozmýšľajú týmto spôsobom.