„Aplikujme to radšej na tú notársku činnosť,“ žiadala IRENA BOŠANSKÁ, notárka známa z televíznych šou Slovensko hľadá SuperStar, Let’s Dance či Bailando. O zaujímavostiach sa zmienila až po rozhovore. Ako napríklad na začiatku jej kariéry klient zjedol závet. A keď nemáte úradnú listinu, je to problém. Odvtedy dedičom originál závetu do rúk radšej nedáva.
Kedy ste dostali prvú zákazku - ponuku z televízie a čo to bolo?
To už si až tak dobre nepamätám, bolo to pred desiatimi rokmi. Išlo o spotrebiteľskú súťaž.
Len tak vám zavolali alebo vám dal ponuku niekto známy?
Normálne ma oslovili. Potrebovali osvedčiť priebeh súťaže. Notár ani nemôže odmietnuť úkon, jedine, keď ho klient požiada o úkon, ktorý by bol v rozpore so zákonom.
Mali ste trému?
Čo ja viem? Tréma je stále.
Moderátori majú s vystupovaním pred kamerami skúsenosti. No vy?
Veď ja to ani neberiem tak, že som moderátorka. Samozrejme, cítim vždy zodpovednosť a musím si zakaždým uvedomiť, čo poviem.
No nemáte s vystupovaním v televízii zásadný problém?
Už teraz nie. Na začiatku to bolo ťažšie. Nechcela som ísť spočiatku do obrazu, vždy som sa snažila klienta presvedčiť, že to osvedčím aj tak, ale klient skrátka trvá na tom, že je to takto dôveryhodnejšie. Boli totiž aj prípady, keď sa povedalo, že je prítomný notár a nebol. Chcú, aby národ mal istotu, že notár je skutočne prítomný.
V čom spočíva vaša úloha v televíznych súťažiach?
Ide o to, aby nedošlo k manipulovaniu výsledkov.
Ste schopná na to dohliadnuť?
Ja tam na to dohliadam.
Tým, že sa pozeráte? Alebo ako konkrétne?
Áno. Sme izolovaní v miestnosti. Na počítači priebežne sledujeme priebeh hlasovania, vždy som tam s nejakým počítačovým technikom. Som aj dosť chránená, mám pri sebe ochranku, podľa toho, o akú súťaž ide.
Prečo by ľudia mali veriť vám? Aj vy by ste teoreticky mohli výsledky zmanipulovať.
Notár musí mať určitú dôveru. Pokiaľ by som si ja, ako štátom určená a splnomocnená osoba, niečo takéto dovolila, už by som nemohla vykonávať notársku činnosť.
Súvisí to teda s určitým honorom? S postavením notára v spoločnosti?
Áno. Ide o určitú dôstojnosť. Som nestranná, nezávislá a vykonávam svoju činnosť len v súlade so zákonom.
Nie je to veľmi veľká zodpovednosť?
Ja osvedčujem len to, čo vidím. Za tým si vždy stojím.
Skutočnou hviezdou ste sa stali vďaka súťaži Slovensko hľadá SuperStar.
Nehovorme hviezdou...
Tak stali ste sa známou. Ako ste sa cítili?
Viete čo, vôbec sa nad tým nepozastavujem, nie som na to nejaká pyšná, nepovyšujem sa preto nad ostatných kolegov. Beriem to ako činnosť vyplývajúcu z mojej profesie. Klient ma oslovil a jednoducho som to spravila. Keby som to nerobila ja, urobil by to niekto iný. A to, že ma znovu pozývajú, svedčí asi o tom, že spokojnosť je vzájomná. Stretla som sa s ľuďmi, s ktorými si rozumieme. Skôr keby ma už nepozvali, potom by človek špekuloval, prečo.
Na SuperStar ste mali aj vlastný fanklub.
To bolo veľmi zaujímavé. Jedna dievčina, asi 16- či 17-ročná, chcela na seba upozorniť. A vymyslela si transparent. Potom som sa s ňou skontaktovala, bola milá a úprimná.
Neprekážala vám popularita?
No zakážem to niekomu? Keď ste tam, a vidíte, aká je tam atmosféra, beriete to inak.
Potešilo vás, že sa objavil transparent s vaším menom?
Zostala som skôr prekvapená. Bolo tam: Bošanská, roztoč to.
Čo je pre vás najťažšie pri takejto súťaži?
Ťažké? Neviem. Sledujem priebeh a osvedčujem výsledky. Celý priebeh pojmem do notárskej zápisnice, ktorú odovzdám účastníkovi.
Je nejaký rozdiel medzi vašou prácou v SuperStar a v Bailande?
Pre mňa je tá práca stále rovnaká. Ja stále sledujem len výsledky. Všade.
Závidia vám kolegovia, že ste populárna?
Nestretla som sa s tým. A nikto vám to priamo nepovie.
Pribudli vám nejakí noví klienti?
Nie. Hoci možno si niekto myslí, že to tak je.
Stal sa vám pri práci nejaký trapas?
Trapas? Skôr som naposledy zostala prekvapená. V treťom kole Bailanda začali účinkujúci aj moderátor spievať pesničku o mne. Neviem, či mám o tom hovoriť...
Aký ste z toho mali pocit?
Nemala som dobrý pocit, poviem vám úprimne. Myslím si, že notár je tam na to, aby dôstojne vystupoval, a nie aby sa z toho robila šou. Nebola som z toho nadšená, skôr šokovaná. Na otázku štábu, kto to zorganizoval, som nedostala odpoveď.
Vy ste ani v SuperStar neboli veľmi naklonená vtipkovaniu na pódiu.
Som tam z moci úradnej, musím zachovať dôstojnosť, či sa to týka vystupovania, alebo oblečenia. Beriem to čisto profesionálne.
Takže nie je to tým, že by ste boli suchárka?
To nie. Zmysel pre humor mám, ale v situáciách, kde je to vhodné.
Je dnes ťažké stať sa notárom? Bolo to ľahšie pred pár rokmi?
Keď sa niekto chce stať notárom, v prvom rade musí mať právnické vzdelanie a potrebnú právnu prax, pričom sa teraz uznáva aj prax sudcu, advokáta, komerčného právnika a prokurátora. Komora môže do notárskej praxe započítať aj inú právnu prax. Samozrejme, musí byť bezúhonný a musí vykonať notársku skúšku. Keď spĺňa tieto podmienky, môže sa prihlásiť do vyhláseného výberového konania.
Avšak počet notárov je štátom limitovaný.
Notára vymenúva minister spravodlivosti. Ten určuje počet notárskych úradov každého súdu prvého stupňa, na základe výsledkov výberového konania.
Keď sa vrátime k pôvodnej otázke, je dnes, keď už je notárov veľa, ťažšie otvoriť si notársky úrad?
Je to čím ďalej tým ťažšie. Naozaj je nás dosť veľa. V dedičských veciach sme poverovaní príslušným súdom podľa sídla súdu, do ktorého bol notár vymenovaný. Počítačovou technikou sa prideľujú dedičské spisy a čím je viac notárov, tým menej spisov nám pridelia.
Nie je to nudná práca v porovnaní s justíciou alebo s advokáciou?
Nudná určite nie. Neustále máme styk s klientom, účastníkom dedičského konania.
Hádajú sa dedičia pred vami?
Sú rôzne prípady. Niektoré prípady sú jednoduchšie a iné zložitejšie, vždy to závisí od dedičov, to znamená, pokiaľ dedičia dobre spolupracujú, vec sa dá skončiť aj pomerne rýchlo, čiže už na prvom pojednávaní. No sú aj prípady, ktoré sa ťahajú niekoľko rokov.
Zažívate aj kuriózne scénky? Alebo tie sú iba vo filmoch?
Stávajú sa. Napríklad, keď poručiteľ zanechá závet. Vtedy sa čuduje ten, komu poručiteľ majetok nezanechá, prečo to tak je. No máme zákonom taxatívne určené, koho nemožno závetom obísť. Keď niekto zanechá majetok jednému dieťaťu, ale má aj ďalšie deti, tie sú neopomenuteľnými dedičmi. Zo zákona majú nárok na povinný podiel. Určite je to zaujímavá práca, nie je to jednotvárne. Napríklad teraz mám veľmi zložitý prípad. Vlastne, mám asi tri prípady, keď dedičia odmietajú dedičstvo, lebo je predĺžené.
Teda chcete povedať, že zahŕňa aj veľa dlhov?
Áno. Dedič nechce dediť dlhy. Máme určitú postupnosť. Keď odmietne dedič dedičstvo, nastupuje na jeho miesto právny nástupca. Keď postupne všetci odmietnu, dospeje to do štádia, že bude dediť štát. Ide o takzvanú odúmrť. Štát už dedičstvo nemôže odmietnuť.
Ľudia nechcú dediť dlhy?
Nie. Pritom v spomínaných dedičstvách sú aj aktíva, a to celkom zaujímavé. No pasíva sú vyššie.
Ako je to s overovaním podpisov? Overuje ich väčšinou zamestnanec notárstva. Pri obchodovaní s nehnuteľnosťami dochádza k podvodom, pri ktorých často zohráva úlohu zle overený podpis, resp. sfalšovanie podpisu.
Notár svojho zamestnanca poučí, ako má kontrolovať každého účastníka. Musí mať platný doklad totožnosti, teda buď občiansky preukaz, alebo pas, alebo sa zisťuje totožnosť za účasti dvoch svedkov. Napríklad príde niekto, kto tvrdí, že mu ukradli pas a nemá ani občiansky preukaz. Vtedy musí doviesť dvoch svedkov, ktorí dosvedčia, že on je naozaj tá osoba.
V čom spočíva kontrola občianskeho preukazu na notárstve? Stali sa prípady, že pracovník notárskeho úradu podpis na základe kradnutého občianskeho preukazu overil, hoci doklad totožnosti zjavne nepredložil jeho majiteľ.
Náš zamestnanec v prvom rade sleduje, či je platný. Pozrie sa na účastníka, aj keď - vieme, ako je to s podobou. No falšovateľov dokladov máme dosť. Môj podpis kedysi tiež sfalšovali, keď som ešte s touto prácou len začínala. Vtedy bolo podané trestné oznámenie, aj ma vypočúvali na polícii.
Váš podpis niekto sfalšoval?
Áno. Dotyčný si myslel, že som ešte koncipientka, ale ja už som sa medzitým stala notárkou.
Aká ste v súkromí? Nič o vás nevieme. Aké máte záľuby? Rada varíte?
Tak toto vám mohol povedať môj syn, ktorý pred chvíľou odišiel. Podľa neho by som mohla variť v luxusnom hoteli. Vždy sa ma opýta, keď niečo uvarím, že kde som sa to naučila a moja odpoveď je, že život ma to naučil. Ale nie, nebudem hovoriť o sebe.
Rada štrikujete?
(Smiech.)
Tak rada šoférujete?
Áno. Rada šoférujem. Som vydatá matka jedného maloletého a jedného dospelého dieťaťa.
Maloleté dieťa má koľko?
Dcéra má šestnásť rokov a syn má dvadsať.
To je ten, čo tu pred chvíľou toľko vyrušoval?
Áno. Pracuje tu. Chystá sa na štúdium práva.
Aký je sen notárky Ireny Bošanskej?
Každý máme nejaký sen, ale ja ho neprezradím.
Už o sebe nič neprezradíte?
Rada behám a korčuľujem.
A odkiaľ pochádzate?
Z Kysúc.
Psa nemáte?
Nie. Máme rodinný dom mimo Bratislavy, nepochádzam odtiaľto. Chodím tam s rodinou vo voľnom čase, ktorého mám málo. Je tam veľká záhrada, kde rada relaxujem. Rada kosím a okopávam.
