Na ľad po prvý raz od finále švédskej ligy vykorčuľoval vo výstroji aj brankár Karol Križan: „Cítil som sa dobre, ale do krajných polôh som zbytočne nešiel.“
V útrobách haly ponášajúcej sa zvonku na petrohradskú, v ktorej Slováci hrali finále MS v roku 2001, panoval čulý ruch. Technickí delegáti medzinárodnej federácie premeriavali brankárske výstroje. Náš masér Samo Petráš ešte hodinu po tréningu šidlom a niťou korigoval brankársku vestu.
„Hlavne aby bola víťazná,“ reagovala neodmysliteľná postava národného tímu na poznámku SME, že veľkosťou naša kabína nevyniká. Jednou rukou vybavil vybaľovanie hokejok Marekovi Uramovi, druhou s plynulou ruštinou navigoval zriadenca haly, kam s kartónmi minerálky.
Až dnes pribudne na stene kabíny tradičná bojová vlajka.
Visieť bude na území gubernátora moskovskej oblasti Gromova, lebo Mytišči na rozdiel od hlavnej arény šampionátu Chodynky, nepatrí do teritória mesta Moskva a jej primátora Lužkova. Mytišči leží na vonkajšej strane hlavného diaľničného obchvatu Moskvy.
Šofér novinárskeho autobusu sa sám pohrúžil do skúmania názvu Mytišči a zatelefonoval bývalej učiteľke. V dedinke sa v 16. storočí vyberalo mýto. Na mieste, kde po plytkom brehu museli pomáhať lodiam v pohybe ľudia s lanami. A miestni ich popritom preclili. Voda okolo Mytišči vynikala čírou čistotou, cárovné tam pre ňu chodievali na čaj.
Autor: ju
