BRATISLAVA. Vláda včera v oficiálnom uznesení obvinila médiá z nárastu „nepravdivých, neobjektívnych a pravdu skresľujúcich údajov uverejňovaných na adresu vlády, jej predstaviteľov, ako aj politických strán tvoriacich vládnu koalíciu“. Tlačené médiá podľa nej hrubo ignorujú žiadosti o opravy a pokiaľ sa ich niekto chce domôcť, musí sa obrátiť na súd.
Predseda vlády a Smeru Robert Fico médiá kritizuje pravidelne. Na stretnutí s občanmi vo Veľkom Krtíši povedal, že sa stali „politickou opozíciou tejto vlády“.
Predseda Európskej federácie novinárov Arne König včera povedal, že je nešťastné, ak predseda vlády vníma médiá ako nepriateľov.
Minister kultúry Marek Maďarič chce hľadať cestu k objektivite médií zmenou tlačového zákona, ktorý by určil postavenie Tlačovej rady a pripúšťa aj možnosť udeľovania pokút. Rada je teraz samoregulačný orgán, na ktorý štát nemá žiaden vplyv. Vytvorili ho vydavatelia.
Súčasný zákon možnosť dožadovať sa opravy má, oponuje návrh vlády predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov Zuzana Krútka.
Mediálna analytička Zuzana Mistríková upozorňuje, že zákonom nie je možné zriadiť samoregulačný orgán.
„Samoregulácia vo svojej podstate znamená, že dané odvetvie si samo stanovuje pravidlá a je ochotné a schopné si zároveň dodržiavanie týchto pravidiel samo kontrolovať a vymáhať,“ povedala.
Americký veľvyslanec na Slovensku Rodolphe M. Vallee si myslí, že najlepšou odpoveďou na kritiku médií sú jasné politické stanoviská.
Kabinet plánuje zmeniť tlačový zákon
Vláda a Fico chcú zmeniť tlačový zákon tak, aby umožňoval „právo na odpoveď“ - dotknutej strane by vraj dal možnosť bezprostredne reagovať na nepravdivé informácie.
Fico argumentuje tým, že súdy konajú pomaly a noviny vraj nie sú ochotné zverejniť opravy. Povedal tiež, že medzi ním a médiami nie je „žiadna komplikácia“, hoci o protivládnej politike médií hovorí v podstate od vzniku svojho kabinetu, a sťažoval sa na ne už v opozícii.
Štát chce uzákoniť kontrolu
„Právne inštitúty zabezpečujúce nápravu, najmä bezprostrednú opravu nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov“, podľa vlády nefungujú, a „sú často hrubo ignorované zo strany povinných“, napísala vo vyhlásení. Minister kultúry Marek Maďarič povedal, že samoregulačná tlačová rada, ktorá by to mala kontrolovať, nie je dosť akceptovaná. Novelu by mal predložiť do konca júna.
Maďarič tvrdí, že aj keby radu zriadil štát zákonom, bola by samoregulačným orgánom, „lebo je rozdiel, či členov rady deleguje vláda, alebo si ju vytvárajú novinárske organizácie a vydavatelia, len zo zákona má svoje postavenie isté“. Na otázku, či by mali byť v rade aj zástupcovia štátu, povedal, že to je „detail“.
Fico ani Maďarič neprezradili, kto včerajšie vyhlásenie podnietil. Minister dopravy Ľubomír Vážny však povedal, že návrh „zastrešuje“ Fico. „Viackrát sme sa o tom bavili a v zásade si myslím, že je tam veľa neobjektivity,“ povedal o médiách. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek dodal, že „tento problém už rezonuje vo vláde dlhšie“.
Odborníci nápad neocenili
„Myslím, že tlačová rada je veľmi dobrý nápad - pokiaľ je to pod kontrolou médií, vydavateľov a novinárov, a nie štátu, vlády alebo politikov. To je veľmi dôležité. Boli pokusy vytvoriť tlačovú radu v rôznych krajinách a ak je ten systém dobrovoľný, myslím že môže fungovať,“ myslí si predseda Európskej federácie novinárov Arne König.
Mediálna analytička Zuzana Mistríková pripomenula, že zákon síce nie je dokonalý, ale „nijaký tlačový zákon nevytvorí podmienky na to, aby bola vláda so spôsobom informovania spokojná“. Podobný názor má aj Predseda združenia vydavateľov periodickej tlače Miloš Nemeček. „Pokiaľ ide o to, či súčasné inštitúty fungujú, alebo nie, rozhodne by som to neabsolutizoval - a pridlhý čas pri rozhodovaní súdov je samostatný problém, ktorý neradno priamo spájať s touto témou.“
„Akákoľvek forma cenzúry - akýkoľvek orgán, ktorý by akokoľvek obmedzil právo, schopnosť a energiu tlače - je v rozpore so základným ideálom slobodnej tlače,“ povedal americký veľvyslanec Rodolphe Vallee.
Tlačová rada
Je samoregulačný orgán, ktorý dohliada na etiku novinárov a slobodu tlače. Na Slovensku sú jej členmi osobnosti spoločenského života a funguje od roku 2002. Jej autorita je však nízka.
Podobné orgány existujú vo väčšine štátov Európy. Dohliadajú na dodržiavanie etického kódexu novinárov – sankciou je zverejnenie porušenia kódexu či slobody tlače. Tlačové rady pri svojej práci nepodliehajú nijakej vládnej inštitúcii. Ich autorita je podľa známeho českého novinára a spisovateľa Karla Hvížďalu odvodená od autority jednotlivých členov. Predsedom slovenskej Tlačovej rady je výtvarník Miroslav Cipár, členmi napríklad sú Andrej Školkay, či Gabriela Rothmayerová.
Ako sa dnes dá brániť
Postup pri opravách, podľa dnes platného Tlačového zákona:
Ak bol v tlači uverejnený nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj, môže dotknutá osoba, alebo inštitúcia najneskôr do dvoch mesiacov po uverejnení písomne žiadať šéfredaktora o bezplatné uverejnenie opravy a navrhnúť jej znenie.
Šéfredaktor odmietne uverejnenie opravy, ak môže dokázať pravdivosť údaja, o opravu ktorého je žiadaný, alebo ak bola žiadosť o opravu podaná po uplynutí dvojmesačnej lehoty
Ak niet dôvodu odmietnuť opravu a redakcia opravu neuverejní alebo ju uverejní nevyhovujúco, občan či inštitúcia sa môžu obrátiť na súd, ktorý rozhodne, či je žiadosť o opravu opodstatnená, ale aj o prípadnom odškodnení.
Noviny nešetril ani Dzurinda
Bývalý premiér žaloval denníky SME a Pravda za komentáre, ktoré sa venovali kauze skupinka. Požadoval po 5 miliónov korún.
Ku kauze fiktívnych darcov SDKÚ vyhlásil, že médiá naňho poľujú.
Citátmi z médií si však pomáhal, často ich využíval v diskusných reláciách.
Slovenské médiá - analýza Mariána Leška
Aj bývalé vlády mali problémy s médiami a riešili ich po svojom
Krátko po vyhlásení štátnej samostatnosti druhá vláda Vladimíra Mečiara odvolala šéfredaktora i riaditeľa denníka Smena. Časť redaktorov odišla a založila denník SME. Výkonná moc sa ho pokúsila najskôr zlikvidovať útokom na vydavateľa. Neskôr prinútila od štátu závislú tlačiareň, aby vypovedala denníku zmluvu, takže SME muselo vychádzať v provizórnych podmienkach.
Na verejnosť sa dostal zoznam novinárov, ktorí podľa vláde blízkeho zdroja boli za svoje „protivládne“ články platení v dolároch. Mečiar vyhlásil, že keby noviny „písali v jazyku tých, čo ich platia, tak na Slovensku by vychádzalo málo novín a časopisov“.
Po nástupe tretej Mečiarovej vlády monopol na slovenskom trhu inzercie a reklamy získali dve vláde blízke agentúry. Tie rozhodovali, ktoré noviny dostanú inzerciu od štátom kontrolovaných podnikov. Šéf kabinetu vyhlásil, že novinári si nemôžu „robiť nárok na manipulátora a disponovateľa s verejnou mienkou“. Riaditeľ SIS Ivan Lexa v roku 1996 v parlamente upozorňoval, že „militantní novinári zneužívajú benevolenciu orgánov činných v trestnom konaní“. Medzinárodné inštitúcie zaradili Slovensko medzi krajiny s čiastočnou slobodou tlače a premiéra Mečiara zaradili do prvej desiatky nepriateľov tlače na svete.
Mečiarova vláda zrušila tlačové konferencie a jej predseda to odôvodnil argumentom, že novinári na nich ponižujú ministrov a urážajú ich ľudskú dôstojnosť. Poslanec HZDS Ján Fekete predložil v parlamente návrh, aby sa rádovo zvýšilo daňové zaťaženie novín. Hlavné slovenské denníky vyšli s bielou titulnou stranou, na ktorej uverejnili svoj protest pod názvom Znepokojenie.
Pred voľbami v roku 1998 došlo k viacerým fyzickým útokom na majetok novinárov i voči nim samotným. Po voľbách nový riaditeľ SIS Vladimír Mitro zverejnil, že SIS sa pod vedením bývalého riaditeľa zúčastňovala na akciách proti novinárom, a tiež na ich sledovaní a odpočúvaní.
Po roku 1998 sa rovnako hrubé zásahy vlády do slobody tlače nezaznamenali. Prvá a ani druhá Dzurindova vláda však neboli schopné vypracovať a predložiť moderný tlačový zákon. Skutočnosť, že sa táto oblasť riadi viac než štyridsať rokov starou normou, označujú mediálni experti za absurdnú.
Posledný známy prípad, keď štátny orgán zasiahol do práce novín, sa týka odpočúvania denníka SME. Aj keď bolo dokázané, že v roku 2003 došlo k protizákonnému postupu, súdne za to doteraz nebol nikto potrestaný.
Marián Leško
VIDEOKOMENTÁR K TOMUTO TEXTU. Zástupca šéfredaktora SME Konštantín Čikovský: Väčšina bratislavských žurnalistov je vpravo. Kliknite.
Autor: knm, hr, tom
