lianskou vládou.
Načrtnutý scenár opäť nastal v pondelok, keď mali ministri zahraničia na stole témy summitu s Američanmi. Jednou z nich by mala byť Kuba. Predsedajúci Nemci v zásade povedali jednoduchú vec: demokratizácia ostrova je jedným zo spoločných záujmov Európanov i Američanov. Už sa malo prejsť k ďalšiemu bodu, keď sa ozval Talian. Vraj by sa Kuba nemala s Američanmi riešiť, pretože únia nemá úplne jasno, ako sa k tamojšiemu režimu postaviť. Potom vystrelila poľská ruka. Poľská ministerka uviedla, že podpora demokratickej opozície na Kube je nesporná vec a malo by to zaznieť aj na summite.
Český šéf diplomacie Karl Schwarzenberg zacítil, že prišiel jeho čas. Zabrúsil do španielskej histórie a povedal, že opozícia sa proti Frankovi bránila heslom „No pasarán,“ teda neprejdu. A potom to prišlo: „Nemyslím si, že demokratická opozícia na Kube by sa mala dozvedieť No pasarán kvôli jednému európskemu ministrovi.“
Bola to narážka na Španiela Miguela Moratinosa, ktorý si nedávno na Kube potriasol rukou s Castrovými komunistami. „Jeden európsky minister“ to pochopil a ozval sa. Upokojil Nemcov, že do Washingtonu nič tlačiť nebude, ale že jeho krajina sa „určite ozve, keď príde ten správny čas“. Tohtoročný boj o kubánsku cigaru bude pekne tvrdý.
