Medzi Vatikánom a židovskou obcou môže čoskoro vypuknúť spor. Odborníci z židovských, ale aj katolíckych radov sú znepokojení najnovšími snahami pápeža Benedikta XVI., ktorý chce oživiť tradíciu starých latinských, tzv. tridentských omší. Tie Druhý vatikánsky koncil prakticky zrušil. Pokojnú hladinu židovsko-kresťanských vzťahov teraz rozbúril ich plánovaný návrat.
Za obrátenie
Dôvodom obáv sú modlitby za konvertovanie židov. Tie sú totiž súčasťou tridentského obradu, podobne ako aj pasáže, v ktorých sa hovorí, že židia žijú „v slepote a temnote“. Vyzývajú tiež, aby Boh odobral zlo z ich sŕdc a aby mohli spoznať Krista. Olej do ohňa prilieva aj fakt, že úryvkov zo Starého zákona, uznávaného aj židmi, je v čítaniach podľa tridentskej omše výrazne menej.
Koncom marca vatikánsky štátny tajomník Tarsicio Bertone vyhlásil, že v blízkom čase Benedikt XVI. prostredníctvom motu proprio, čo znamená z vlastného rozhodnutia, pristúpi na slúženie tradičných omší z roku 1962.
Na tieto obrady sa bude používať Rímsky misál (liturgická kniha modlitieb) upravený pápežom Jánom XXIII., iniciátorom Druhého vatikánskeho koncilu. V súčasnosti sa síce tradičná latinská omša povoľuje, musí ju však schváliť diecézny biskup. „Nový dokument navrhnutý pápežom Benediktom XVI. má schváliť jej celocirkevné použite,“ povedal pre SME Jozef Pekár, tajomník Liturgickej komisie Konferencie biskupov Slovenska.
Podľa Pekára omšu nie je správne nazvať tridentskou, lebo ide len o jej obrad z obdobia Tridentského koncilu. Kontroverzné texty podľa neho už zmenami prešli. Tridentské texty staré päťsto rokov odrážajú tak ducha doby, ako i vtedajšieho myslenia. „Schválenie predkoncilového obradu nemá vyvolávať rozpory so Židovskou náboženskou obcou, ale zmierniť napätie s tzv. tradicionalistami,“ tvrdí Pekár.
Konzervatívne katolícke kruhy dlho kritizovali Druhý vatikánsky koncil (1962 - 1965), ktorý povolil bohoslužby v národných jazykoch. To predstavovalo zlom, pretože mnohí veriaci mohli liturgii konečne rozumieť. Reformy koncilu priniesli revolúciu do katolíckeho myslenia. Zdôraznili staré židovské korene kresťanstva a potrebu rešpektu a spolupráce nielen so židovskou komunitou.
Dlhotrvajúce antisemitské postoje boli v Druhom vatikánskom koncile odmietnuté. Posun nastal aj v rétorike Vatikánu, keď bývalý pápež Ján Pavol II. nazval židov staršími bratmi kresťanov.
Oprávnené obavy?
„Máme obavy. Nevraciame sa k zlým stereotypom?“ povedal Edward Kessler z Centra pre židovsko-kresťanské vzťahy na Cambridgskej univerzite pre agentúru Reuters. Kessler dodal, že židia sa obávajú „neokonzervativizmu“ v cirkvi, ktorý odvráti vatikánske reformy.
Citoval tiež nedávnu kázeň hlavného vatikánskeho kazateľa Raniera Cantalamessu, ktorý prebúdza staré slová o židovskej vine za Ježišovu smrť - názory rázne odmietnuté Druhým vatikánskym koncilom. Ústredný výbor nemeckých katolíkov už vydal vyhlásenie, v ktorom návrat tridentskej omše chápe ako narušenie židovsko-katolíckeho dialógu.
Podľa vyhlásenia Centra Bostonskej univerzity pre kresťansko-židovské štúdium, starodávne modlitby môžu uraziť aj moslimov, pretože sa modlia za obrátenie všetkých.
Po vyše tridsiatich rokoch sa táto omša slávila aj na Svetových dňoch mládeže v Kolíne nad Rýnom v roku 2005 a stretla sa s hlbokým záujmom.
Tridentská omša
- liturgia podľa Rímskeho misála (liturgickej knihy) z roku 1570 a jeho neskorších vydaní do roku 1962
- tridentská sa nazýva podľa Tridentského koncilu, ktorý sa konal v polovici 16. storočia
- tradične sa označuje ako liturgia Pia V. celebrovaná po latinsky, s výnimkou niekoľkých hebrejských a gréckych viet
- po Druhom vatikánskom koncile pápež Pavol VI. v roku 1969 vydal nový Rímsky misál
- Ján Pavol II. neskôr povolil sláviť omše podľa misála z roku 1962 s povolením diecézneho biskupa
