hudby, ktorí niekde v éteri zachytili jeden zo singlov S kým spím, Víno, alebo Tydydam. Ten neumelý zachrípnutý hlas patrí Cmarovi a jeho formácii Velpabez.

„Som hotelový typ, typ do prírody, bojujem so slobodou a ako chodia niektorí v kravatách, ja chodím v rifliach,“ vychrlí na nás Anton Smatana, prezývaný Cmaro. Na názov Velpabez má tiež svojské vysvetlenie: vojny erotickou láskou priateľov a bláznov (vš)elijakého zamerania. Cmaro skladá svojskú hudbu aj texty, ako je on sám. Naturálny talent - samorast, ktorý skrátka spieva. Chlapíka v košeli, akú nosia kanadskí drevorubači, si ťažko predstaviť, ako na pódiu predvádza povinnú pohybovú zostavu, do piesní pchá sample a vlasy si nechá na radu manažéra odfarbiť nazeleno.

A predsa jeho debutový album Roztrhnutou oblohou vychádza v najväčšej stajni slovenských interpretov, v Universal Music. „Pred piatimi rokmi sme mali neoficiálne nahrávky pre úzky okruh priaznivcov a tie niekto poslal Martinovi Karvašovi z Ebony. Práve som však stopoval po Európe, a keď som zavolal do Ebony, už bolo neskoro. Pokračovali sme v hraní a s kamarátmi sme sa vybrali osobne po vydavateľstvách. Asi sme zaujali,“ myslí si Cmaro. Album vychádza po dvoch rokoch dohadovania sa s Universalom, počas ktorých podľa speváka mohli nahrať dva ďalšie albumy, s ktorými by však neboli v kapele spokojní.

Štrnásť piesní sa pohybuje medzi folkom, (punk)rockom a bluesom, Cmaro sa pohráva so surovými tónmi svojich hlasiviek, ktoré znejú ako po dymovo-alkoholovej kúre. „Môj život vyzerá presne ako moje pesničky a niekedy aj horšie,“ hovorí Cmaro. „Nech sa však spoločnosť naučí tolerovať aj iný štýl života.“ A dodáva: „Hviezdy budeme až v truhle.“

DENISA VOLOŠČUKOVÁ