Hoci sa na festivale České divadlo v Štúdiu L & S neudeľujú ceny za najlepšiu inscenáciu, keby to tak bolo, na poslednom ročníku by bol favorit jasný. O predstavení Sex, drogy a rock and roll, spoločný projekt brnianskeho Divadla Bolka Polívku a Frída Production, sa väčšina návštevníkov zhodla, že práve ono bolo vrcholom prehliadky. Pre veľký úspech a tiež v rámci dramaturgického programu L & S patrí mladým sa tu v stredu 11. apríla o 19.00 h bude inscenácia opäť hrať.

To pravé orechové

V čom je jej príťažlivosť? Z inscenácie inšpirovanej poviedkami Erica Bogosiana cítiť, že vznikla z tvorivého pretlaku. Že sa dali dohromady ľudia, ktorí chceli byť spolu, našli spoločnú reč a ešte aj majú čo povedať a sú hraví, plní divadelných nápadov. Ide o typické malé javiskové formy.

Takmer prázdne hľadisko, minimum rekvizít, z ktorých sa vyťaží maximum, minimum hercov, kde každý hrá viacej rolí a polôh. Dominuje herec, koniec koncov on je aj doslova hlavným hrdinom príbehu, ktorý rozpráva o veciach citových a citlivých. Neraz zámerne sa kĺzajúcich až na hrane sentimentu, aby ju vzápätí herci zotreli „scudzovákmi“, robením si žartov zo seba, z divadla, zo všetkého, čo sa berie priveľmi vážne.

Iniciátorom projektu bol herec Martin Trnavský, dovtedy člen Mestského divadla Brno. Cítil, že kamenná scéna nie je preň to pravé orechové, nosil v hlave predstavu o autorskom divadle. Zveril sa s tým aj slávnejšiemu kolegovi, navyše majiteľovi divadla, Bolkovi Polívkovi. A ten mu ponúkol priestor.

Náhoda mu zase prihrala do cesty slovenského režiséra Doda Gombára, prizvali si slovenskú poslucháčku herectva na VŠMU v Bratislave Luciu Gažiovú a Radima Nováka a skúšky česko-slovenského projektu sa mohli začať.

Svojpomocná Frída

Všetko vznikalo svojpomocne, tvorcovia sa starali o scénografiu aj propagáciu, stavanie aj búranie scény. Text mal dohromady päť verzií, posledné dve vznikli v priebehu skúšania. Na prvé sedenie priniesol Gombár dvanásť stránok textu, obávali sa, či z toho dokážu vytĺcť aspoň hodinu.

Nakoniec vznikla inscenácia dlhá dve hodiny tridsať minút. Ešte sedem dní pred premiérou herci nepoznali jej koniec. Mysleli si, že ich režisér udržiava v napätí, Dodo Gombár až neskôr priznal, že ho vtedy nevedel ešte ani on.

Tvorcovia nemali v rukách žiadne istoty, iba vieru. Vedeli, že budú musieť zdolať neľahký zápas, presadiť sa na scéne spätej s konkrétnou divadelnou osobnosťou. Podarilo sa, a dnes v divadle, kam sa chodievalo „na Bolka“, sú Sex, drogy a rock and roll vypredané. Mimochodom, keď Polívka videl premiéru, prejavil záujem hrať v čomsi podobnom. Spoločne s Gombárom napísali Variácie na chlast. Zaujímavé je, že to bola vôbec prvá Polívkova autorská premiéra v jeho divadle, dovtedy tam hrával len osvedčené tituly.

Herec - manažér

Martin Trnavský si kvôli predstaveniu založil divadelný spolok Frída. „Frída ma vyťažuje natoľko, že inde už nehrám. Keď končíme predstavenia, už musím uvažovať, čo urobiť pre to, aby ďalšie bolo zase plné divákov. Treba zháňať sponzorov, organizovať zájazdy, chystať novú hru. V jednej chvíli som si myslel, či to nie je na úkor herectva, ale potom som si prečítal v knižke Milana Lasicu, že herec by si mal byť trošku manažérom.“

BARBORA DVOŘÁKOVÁ