V Česku v uplynulých rokoch vyrástlo niekoľko novostavieb knižníc. Živo sa diskutuje najmä o podmienkach vzniku, budúcnosti a estetike tej najväčšej - Národnej. Nekomerčné kultúrne stavby na Slovensku zatiaľ stále oslovujú len finančnými problémami. Aj v prípade knižníc je situácia dlhodobo nemenná: väčšina je v neutešenom stave a ľudí, ktorým na nich záleží, je málo.
Šanca pre Prešov
Prvým pokusom by mohla byť novostavba Štátnej vedeckej knižnice v Prešove, na návrh ktorej bola vypísaná verejná súťaž v júni minulého roka. Iniciatíva vyšla od riaditeľky knižnice Valérie Závadskej. Pustila sa do projektu s vierou, že prešovská inštitúcia, roztrúsená po meste v budovách v havarijnom stave, má šancu dostať zdravú strechu nad hlavou.
Ťažko sa dá významom porovnať s pražskou Národnou knižnicou, i keď návrhy vznikali približne v rovnakom čase. O jej dôležitosti a nutnosti však niet pochýb.
„Už len vypísať takúto súťaž musela byť obrovská úloha,“ povedal člen sedemčlenného víťazného tímu architektonického ateliéru architekti SPDe v Bratislave Alexander Schleicher.
Zo štrnástich návrhov, ktoré boli koncom minulého roka zaslané do súťaže, udelila deväťčlenná porota na čele s hlavným architektom mesta Bratislavy Štefanom Šlachtom prvú cenu práve ich projektu. Návrhy projektov boli vystavené v Šarišskej galérii v Prešove a v minulých dňoch aj v bratislavskej Galérii SAS.
Kultúrne centrum
Knižnica je navrhnutá na „zelenej lúke“, v kontakte na sídlisko, park a obchodný dom. Už v sedemdesiatych rokoch sa uvažovalo, že bude stáť práve tam. Momentálne sa spracúva stavebný zámer, na základe ktorého bude prebiehať expertíza a odsúhlasenie financií zo štátneho rozpočtu. Orientačné náklady sú 600 miliónov korún.
Ak všetko pôjde hladko, projekt by sa mal realizovať v rokoch 2009 a 2010, podobne ako pražská Národná knižnica.
Nový návrh dostal podobu troj– až päťpodlažnej budovy, ktorá pozostáva z dvoch častí. Na úrovni prízemia vo vstupnej hale majú fungovať služby pre návštevníkov. Bude tam literárna kaviareň, kníhkupectvo, šatne a hygienické zariadenia.
Na druhom a treťom podlaží sú navrhované čitárne a priestranné plochy s výhľadom do otvorenej haly, kde bude možnosť voľných výberov kníh a štúdia vo voľných priestoroch. Komunikačná časť – vnútorná presklená dvorana budovy – má byť vzdušnejšia a svetlejšia. „Celú stavbu sme koncipovali aj ako kultúrno-spoločenské centrum,“ tvrdí Alexander Schleicher.
Rozsiahlejšie priestory majú slúžiť pre administratívu a riadenie knižnice, údržbu fondov a katalogizovanie. Depozity dostanú miesto vo vyšších podlažiach masívnejšej časti budovy. Architekti chceli jej podobou podčiarknuť dôležitosť kníh a pocit bezpečia. Brali do úvahy priestorovú rezervu pre rozširovanie knižničných fondov na päťdesiat rokov dopredu.
