y.
Nehovoriac už o tom, že nám užitočnosť ich práce príde ako osoh z futbalových funkcionárov. O šport tam nejde, podstatné sú provízie.
Netajím, že tieto názory obľubujem, rád ich šírim... a po minulom piatku sa za to (trochu) hanbím.
Na vyhodnotenie najkreatívnejších slovenských reklám Zlatý klinec chodím rád, pretože si tam osobitosti marketingovej brandže môžem vychutnať naplno.
Tradične počujem pár minút po vyhlásení výsledkov, ako to bolo zmanipulované. A počúvam ďakovačky výhercov, ktorí sa neboja lacného humoru, vtierania sa klientom či predvádzania sa vlastným opojením alkoholom. Ibaže...
Už druhý rok boli hviezdami večera ľudia, ktorých robota ma až tak neotravovala.
Keď dvojica Erdélyi – Csere za kampaň Bez bulváru pre časopis .týždeň získala topocenenia minulý rok, mohla to byť náhoda. Aj to, že ocenenia získali ľudia, ktorí vtedy neboli činní v tých najbohatších agentúrach. Aj to, ako ukázali, že úspešná kampaň nemusí míňať veľa peňazí na televízne šoty a chod reklamnej agentúry.
Tento rok to nebolo o nič horšie. Hlavná cena síce znova poputuje do vitríny veľkej bohatej agentúry. No s tým, že tentoraz jej to prajú aj konkurenti. Lebo, ako povedal jeden z nich – tá kampaň sa nám spotrebiteľom nesmiala.
Klaňala sa nám.
Autor: zástupca šéfredaktora denníka SME
