Vôbec prvýkrát sa na prvé miesto v pretekoch o prezidentské kreslo dostal exminister obrany a súčasný prvý vicepremiér ruskej vlády Sergej Ivanov (na snímke SITA/AP). Podľa aprílového prieskumu Levadovho centra • e pre neho ochotných hlasovať 31 percent Rusov.
Na prvej priečke vystriedal kandidáta s doteraz najväčšími šancami na víťazstvo v prezidentských voľbách, ktoré budú v marci 2008, vicepremiéra Dimitrija Medvedeva. Toho by dnes volilo 29 percent obyvateľov Ruska. O tom, že sa rozhodli pre Ivanova nielen voliči, ale predovšetkým Kremeľ, čo je v Rusku najdôležitejšie, už referovali s odvolaním sa na dôverné zdroje i ruské noviny. Podľa novín Nezavisimaja gazeta sa prezident Vladimír Putin nakoniec priklonil k svojmu bývalému kolegovi z KGB Ivanovovi.
Ivanov sa už skutočne správa ako budúca hlava štátu. Od 15. februára, keď bol povýšený do funkcie vicepremiéra, mu televízne kanály podľa oficiálnych štatistík venujú dvakrát viac času než predtým. Cestuje po Rusku, verejne sa vyjadruje úplne ku všetkému. Zmenil rétoriku a správanie. Neustále hovorí o Rusku ako o vedeckej a priemyselnej veľmoci.
Ivanov sa vraj nerozhodol
Ivanov má s Putinom spoločnú minulosť - študovali 101. školu KGB skrytú v moskovských lesoch. Obaja majú 54 rokov, pochádzajú z Petrohradu a pracovali v zahraničnej rozviedke - Putin vo východnom Nemecku, Ivanov v Nairobi a Helsinkách. Vyslúžil si dokonca hodnosť generála.
Napriek tomu, že sa o Ivanovovi hovorí už vyše roka ako o jednom z hlavných kandidátov na prezidenta, sám tvrdí, že o tom ešte nepremýšľal. A populisticky dodáva, že je lepšie míňať peniaze za nové letiská a cesty než za predvolebný boj. Na najvyššiu funkciu v Rusku má svojrázny názor. Podľa neho ruská spoločnosť ešte nedorástla na demokraciu a stále čaká skôr na cára než na prezidenta. Nehovorí však, či by tým cárom mohol byť on sám.
V skutočnosti podľa politológov „tieňová“ predvolebná kampaň v Rusku už prebieha. Aj za stenami Kremľa. Liberálnejšia skupina, ktorá chce Medvedeva, sa tam teraz „bije“ s konzervatívnymi prívržencami armády a tajných služieb, ktorí presadzujú Ivanova. No a ďalšia kremeľská skupina by chcela za prezidenta i naďalej Putina. Navrhuje preto zmenu ústavy, ktorá zatiaľ zakazuje trojnásobnú kandidatúru na prezidenta.