lebo - šikovnosť obchodného reťazca. No chcela som o inom.
Bola som na takom obyčajnom malom nákupe. V sobotu podvečer, v Kauflande. V podstate som ani nič veľké nechcela kúpiť, len nejaké drobnosti na nedeľné popoludnie. Nakoniec sa z toho vykľul viac ako tisíckorunový nákup. No to bol môj problém, moja chyba. Alebo - šikovnosť obchodného reťazca. No chcela som o inom.
Celkom dobrá saláma, nahádzaná len tak v koši. Pri nej veľká ceduľa 59,90. Zoberiem, nezoberiem? Manžel ju má rád a ja mám rada jeho, tak vkladám do koša jeden kus. Vtom ma už dobehne pán domácnosti a hovorí: „Našiel som panvicu, čo si chcela a odmietla si za ňu dať 550 korún. Majú ju za 469, berieš?“
Idem to pre istotu skontrolovať. Naozaj, visí tam, presne taká, akú potrebujem. Zoberiem ešte posledné drobnosti a ideme k pokladnici. Máme taký zvyk, on vyloží nákup na pokladnicu, ja schovávam do tašiek.
Ak sa snažím neprísť o kabelku, zároveň o košík s už nablokovanými vecami, popritom ukladať hospodárne do tašky, nestíham už nič viac. Preto si, samozrejme, nikdy nevšimnem cenu tovaru hneď pri blokovaní. Zato môj ostražitý manžel zaznamenáva všetko. A keď vidím, ako zbledne a vzápätí sčervenie, viem, že sa kdesi stala chyba.
„Koľko si povedala, že stojí tá saláma?“
„Šesťdesiat, zlatko.“
„Tak stojí sto,“ hovorí mi on. „Už ju mám nablokovanú, ale na informáciách to s vami vyriešia,“ vraví predavač. Zaplatíme, poberieme sa smerom k informáciám, mávam rukou, v ktorej držím salámu, vyzerám asi hrozivo. Slečna niekam zavolá a o chvíľu už môj muž víťazoslávne máva vrátenými bankovkami.
No zrazu znova kontroluje blok z pokladnice, zbledne a zasa očervenie. Tá panvica mala stáť 469, platili sme 499, povie mi. Znova cesta k informáciám, zasa slečna, tentoraz nejde odpadnúť, ale jej udivený pohľad hovorí za všetko. Znova telefonuje, znova čakáme. Pravda je znova na našej strane, dostávame späť 30 korún. Poďakujem, aj slečna povie ďakujem. Zostávam stáť a čakám ešte niečo - prepáčte, alebo niečo v tom zmysle. Nič.
Viem, má tam toho veľa, preberá tašky z nákupmi z iných obchodov, sleduje monitor, vyhlasuje rozhlasom. Viem aj to, že za tieto chyby nemôže. No je asi jedna jediná, ktorá by mohla slovíčko ospravedlnenia poslať správnou cestou.
diskusie.sme.sk
Nakupoval som v petržalskom Kauflande. Cena za Spiš bola na jednej strane regála 249 a na druhej 299 Sk. Cena za syr Madeland bola na cenovke 36,90 a pri blokovaní 54 Sk.
Je to marketingový ťah, nie náhoda, tiež sme takto párkrát nakúpili. Nechápem, prečo im tam nepošlú obchodnú inšpekciu.
V Kauflande v L. Mikuláši máme presne také isté skúsenosti. Tam na ospravedlnenie dávajú žetón do košíka. My žetónov máme už hádam desať.
V Kauflande je to klasika, stáva sa mi to bežne. Kaufland ráta s tým, že väčšina ľudí si cenový rozdiel nevšimne, alebo sa pri predstave tortúry spojenej s vracaním peňazí radšej poberie kade ľahšie.
Autor: Zuzana Bachratá
