Ešte chvíľu pred vyhodnotením Essl Award sme sa náhodou stretli v Galérii Space. Zjavne ste neočakávali, že o chvíľu v inej galérii dostanete hlavnú cenu.
„Vôbec mi to nenapadlo. Bola som prekvapená, že som sa dostala medzi finalistov.“
Ako víťazka dostanete 4000 eur, vaša tvorba bude visieť v Essl Museum, čo ešte?
„Esslovci majú prednostné práva na kúpu týchto diel.“
Na poslednom ročníku Mesiaca fotografia ste boli najmladšou vystavujúcou, teraz máte hlavnú cenu v Essl Award. Dá sa hovoriť o úspešnom roku?
„Celkom áno. Na druhej strane, takmer pred rokom som skončila školu a ten rok bol zmätený. Nevedela som, čo so sebou. Tri mesiace som pracovala ako obrazová archivárka v Novom Čase a vôbec ma to nebavilo. Ale to, čo som si tam načítala, využijem vo svojej tvorbe.“
Teraz už viete, čo so sebou?
„Idem na ročnú stáž na umeleckú školu do Grécka, odbor digitálne a audivizuálne média.“
Súvisí vaše víťazstvo s tým, že sa v cykle Homeless reality, kde ukazujete, ako žijú bezdomovci, dotýkate sociokultúrnych tém?
„Myslím, že áno. Aj víťazi z iných krajín majú skôr sociálnejší, aktuálnejší štýl než estetické diela.“
Znamená to, že reflexia sociálnych problémov mladými slovenskými umelcami nie je dostatočná?
„Nie je to tu veľmi časté.“
Prečo?
„Asi to nevedia spracovať alebo ich to nezaujíma.“
Vás to prečo zaujíma?
„Nedokážem spracovávať osobné témy, ani telesnosť. Viac potrebujem filtrovať tie veci, čo sa dejú okolo, a nebrať ich tak vážne.“
Čo potrebujete filtrovať? To, že sa o bezdomovcoch hovorí s vážnym tónom a pritom im stále pomáhame málo?
„Aj to, ale pri Homeless reality ma zaujalo, ako invenčne si ľudia dokážu napriek zlým podmienkam zariadiť svoje obydlia. Táto práca nemala byť sociálna kritika.“
Na fotografiách sú obydlia bezdomovcov a pri nich piktogramy, napríklad tenis, ohník, plávanie. Aké boli ohlasy na takéto atypické vnímanie domova bezdomovcov?
„Väčšinou ľudia pochopia, že to nie je výsmech. Ale čítala som ohlas, ktorý to nazval neetické. Ľudia by si na výstavách mohli prečítať aj text.“
Nie je v tejto súvislosti vtipné, že na cenu Essl award okrem rodiny Esslovcov prispieva aj stavebná firma bauMax?
„Je to absurdné a tiež typické.“
Ďaleko od vážnosti má aj fotografia so slovenskými a svetovými politikmi, kde sú zdokumentované dary politikov. Dar by mal zohľadniť krajinu a záľuby človeka bol tiež ocenený. Ako vás napadlo zobraziť absurdnosť štátnických darov?
„Náhodou. Keď som bola na stáži u Ilony Németh, robili sme výstavu na tému res bulica, angažované umenie. Vtedy tu bol summit Putin-Bush a noviny si uťahovali z darov ako píšťalka, či fujara. Tak som šla za tým. Snažila som sa dostať do prezidentského skladu s darmi, ale nepodarilo sa mi to.“
Toto vzniklo na zadanie angažované umenie? Vaše práce sú jemné, citlivé a sofistikované. Neláka vás priamejšia provokácia?
„Nie som taký typ, nemám takú povahu. Ja to len tak nabrnkávam, mám rada jemnosť, každý si z toho môže zobrať, čo chce. Ale možno sa to zmení s vekom.“
Na fotografii s darmi nie je nikto zo súčasnej vlády. Ako by to vyzeralo so súčasnými slovenskými štátnikmi?
„Vzniklo to za minulej vlády. Vyberala som si politikov podľa atraktívnosti darov, ktoré si venovali na oficiálnych návštevách. Preto sú tam prezidenti a premiéri rôznych krajín. Rozmýšľala som aktualizovať prácu a pridať tam Fica s prasaťom, ktoré mu daroval Mečiar na Nový rok, ale už som to nechala tak.“
|
Andrea Kalinová. FOTO – ARCHÍV A.K. |
