Čo 23-ročného Juhokórejčana Čoa Sung-hua viedlo k tomuto nepochopiteľnému činu. A dalo sa tragédii zabrániť? Kto bol Čo Sung-hu.
A ako prebiehali posledné hodiny jeho života?To ráno bol úplne rovnaký ako každý iný, povedal vo vysielaní Fox News o Čoovi jeho spolubývajúci Karan Grewal. Vstal skoro, niečo po piatej. V trenkách a tričku vošiel do kúpeľne, išiel si umyť zuby. Žiadne emócie. Ako vždy. Vlastne až teraz sa Grewal dozvedel, že Čo študoval angličtinu. "Je to zvláštne, myslel som si, že nehovorí po anglicky veľmi dobre, nikdy nič nepovedal." Z videozáznamu, ktorý poslal NBC News, je však jasné, že jeho angličtina bola vcelku dobrá.
Chronológia teroru
Jeho apartmán v Harper Hall je od miesta prvej streľby iba pár krokov. Rýchlo sa mohol dostať do West Ambler Johnston Hall, jedného z veľkých internátov na campuse. Na štvrtom poschodí zastrelil dvoch ľudí zrejme práve on. Políciu zavolali o 7.15. Vyšetrovatelia usúdili, že ide iba o nejaký domáci spor. Rektor rozhodol, učí sa ďalej.
Internát je dnes takmer prázdny a novinárov doňho nepustia. "V dome nesmú byť médiá. Ak sa tu objavia, zavolá sa polícia," hovorí oficiálny oznam. V tejto oblasti býva aj 23-ročný Kevin Sprenger. V čase streľby už bol na svojej hodine na fakulte techniky. Iba pár metrov vzdialenej od miesta masakry. To, že sa niečo deje, nebolo dlho jasné. "Nič nepôsobilo nenormálne, až okolo desiatej. Prikázali nám, aby sme sa zamkli v triedach," hovorí. Obete masakry osobne nepoznal, ale veľa jeho kamarátov v univerzitnom bratstve áno. "Snažia sa byť silní a byť si vzájomne oporou, ale smútok sa nedá potlačiť," hovorí.
Prestávka na pošte
Pošta v Blacksburgu môže byť od tohto miesta asi hodinu chôdzou, tam aj späť. Čo odtiaľ poslal do televízie svoje video. Vzápätí prešiel do Norris Hall, kde naplnil svoj prepracovaný plán. Výsledok je známy: 30 študentov zastrelených štýlom popravy. Nepovedal nič, jeho tvár bola meravá. Polícia obdržala prvú správu o 9.45. Najprv museli otvoriť dvere, ktoré Čo zablokoval. Až v tom čase vedenie univerzity školu uzavrelo. Bolo neskoro, to už Kórejčan obrátil zbraň proti sebe a strelil si do tváre.
Ako sa dostal ku zbrani
V osudný pondelok bol Čo po zuby ozbrojený, v rukách dve pištole a dostatok nábojov. Ako sa k vražedným zbraniam dostal? Asi 50 kilometrov od campusu Virginia Tech je miestna metropola Roanoke. V nej obchod Roanocké strelné zbrane. Obchodník jeho voľbu nepovažoval za zvláštnu, pretože v Rakúsku vyrábaná poloautomatická zbraň Glock-19 je medzi športovými strelcami aj policajtmi populárna. "Úprimne, nemyslím si, že v deň, keď kúpil zbraň, myslel na to, ako všetkých tých ľudí pozabíja," povedal pre on-line verziu časopisu Time majiteľ obchodu John Markell. Zákazník splnil všetky právne predpoklady na kúpu zbrane: prezentoval tri formy identifikácie a zaplatil 535 dolárov svojou kreditnou kartou. A v rukách už držal zbraň, ktorá je spolu s ním zodpovedná za najkrvavejší školskú masakru nielen v histórii Spojených štátov, ale aj sveta. Markell dnes denne dostáva telefonáty, v ktorých ho označujú za vraha. Druhá zbraň, Walther P-22, pochádzala od iného predajcu.
História psychických problémov
Čo Sung-hu sa narodil v Južnej Kórei, ale od ôsmich rokov s rodičmi býval v celkom lukratívnej oblasti amerického hlavného mesta Washington. Nemal americké občianstvo, ale zelenú kartu. Vždy bol samotár. Už na strednej sa nikdy nepozrel ľudom do očí.
Z výpovedí Čoových spolubývajúcích, ktoré priniesli americké médiá, je zrejmé, že vrah mal dlho psychické problémy. Učitelia pred ním varovali.
Polícia ho už v roku 2005 vyšetrovala, pretože špehoval dve ženy a posielal im otravné e-maily. Na príkaz súdu ho prijali v psychiatrickom zariadení. V správe sa hovorilo, že je "nebezpečný pre seba aj druhých pre svoju psychickú chorobu".
Spolužiacky ho nemohli ani cítiť. Pod lavicou si mobilom robil ich fotky. "Bol vulgárny a surový," povedala o ňom v americkej tlači jeho učiteľka a poetka Nikki Giovanniová.
Písal básne, hry, vždy plné brutálneho násilia. Iná učiteľka preto požiadala o pomoc políciu aj vedenie školy. No na Virginia Tech zostal aj naďalej. Čo sa bránil, že v textoch ide iba o satiru. "Nešlo iba o zlú poéziu, bola zastrašujúca," tvrdí Giovanniová.
Vždy chodil v plášti, s klobúkom a slnečnými okuliarmi aj vo vnútri a bez ohľadu na počasie.
Nemal takmer žiadnych priateľov. Netelefonoval rodine, stále niečo písal za počítačom. Jeho zvláštne správanie bolo v posledných týždňoch ešte podozrivejšie. Čo začal z ničoho nič chodiť aj do posilňovne. Tí, ktorí ho poznali, ho opisujú skôr ako nízkeho a šťúpleho. V noci sa budil, zaspával pri zasvietenom svetle. Za celý čas, čo spolu Karan Grewal a Čo bývali, neprehovorili ani slovo. Dnes je Grewal šťastný, že ostal nažive. "Nikdy neukázal žiadne emócie, žiaden hnev. Keď som sa s ním snažil rozprávať, iba tam sedel a ignoroval ma, akoby som bol nevideľný," povedal stanici Fox Grewal. Keď sa študenti pred rokom predstavovali na hodine britskej literatúry, všetci o sebe niečo povedali. Keď bol rad na Čoovi, mlčal.
Ismail Ax a jeho tvorba
Na ruke mal načmárané meno "Ismail Ax (sekera)" a takým istým menom označil aj adresáta na zásielke pre televíziu NBC. O skutočnom význame sa dá iba špekulovať. Populárna téoria medzi blogermi je, že ide o meno z koránu, z príbehu o Ibrahimovi a jeho synovi Ismailovi. Ibrahim, otec prorokov, totiž zničil všetky sochy modiel, až na jednu, sekerou. Jeho syn je Ismail a Ibrahim je vlastne arabskou verziou Abraháma. Možno ide o Ishmaelov z rôznych literárnych diel napríklad z Moby Dicka, kde Ishmael stelesňuje hádanku. V diele Jamesa Fenimora Coopera Préria je Ishmael Bush vyvrheľom. Práve anglická literatúra môže byť zdrojom pseudonymu, mladík bol predsa študentom tohto odboru.
Čo vlastne ako študent literatúry sám vytvoril? Jedna hra sa volala Richard McBeef. Postava John v nej obviní svojho otčima zo sexuálneho zneužívania. "Nenávidím ho. Musím zabiť Dicka (čuráka). Musím zabiť Dicka. Dick musí zomrieť," hovorí postava, keď háďže šípky do fotografie nevlastného otca. Hra sa končí kolosálnou vražednou scénou medzi Johnom a otčimom.
V hre Pán Brownstone sú postavy troch tínedžerov, opäť je tam John. Všetkých spája nenávisť voči pánovi Brownstoneovi, učiteľovi matematiky na strednej škole. "Chcem ho zabiť. Chcem ho vidieť krvácať tak, ako on nechal krvácať nás," hovorí Jane.
Juhokórejská komunita sa bojí
Juhokórejská komunita v Spojených štátoch je Čoom zdesená a bojí sa odplaty. V Amerike žijú asi dva milióny Juhokórejčanov a krajina má v Amerike najväčšiu komunitu zahraničných študentov.
"Naozaj ma mrzí, čo sa stalo a je mi ľúto rodín obetí, ale nemá to nič spoločné s tým, že je Juhokórejčan," hovorí 23-ročný Nyang Byuong-ho, ktorý študuje prírodné vedy na Michigan State University. Hovorí, že momentálne ide o veľmi horúcu tému debát v jeho komunite. "Najviac sa bojíme odplaty. Na amerických blogoch a stránkach sa objavili rôzne výzvy, že by sme sa mali zbaliť. Bojíme sa a asi by sme sa teraz nemali ukazovať v žiadnom bare a podobne," dodáva mladík.
n n n
Campus Virginia Tech je ľudoprázdny, ale zopár študentov v škole zostalo aj napriek nečakaným "prázdninám". No po ázijských študentoch na Virginia Tech sa zem zľahla úplne.
Pozostalí sa hromadne modlia za duše obetí. FOTO - SITA/AP |
Smútok za mŕtvymi kamarátmi sa nedá potlačiť FOTO - SITA/AP |
Autor: Braňo Ondrášik Virginia, Blacksburg