Možno ste ich videli vo videoklipe (napríklad Jump od Madonny) alebo v televíznej reklame, pri troche šťastia aj naživo na nejakej show. Akoby sa ich netýkala zemská príťažlivosť, skáču z vysokých nadchodov, z domu na dom, z balkónu na balkón, vedia vybehnúť na stenu, v letku preskakujú múry, či malé stavby, to všetko v neuveriteľnom tempe.

Človeku sa až zastavuje dych a hovorí si - čo je to za šialencov?V skutočnosti nejde o žiadnych samovrahov, ale vyznávačov novej disciplíny - le parkour (voľne preložené umenie pohybu) či free run. Ide o ďalšiu významnú vlnu mestského pohybového folklóru, niečo, ako bola kedysi skateboardová mánia. Parkour sa teoreticky dá robiť aj v lese, ale najviac mu pristane mestské prostredie, ktoré vytvára dômyselné prekážky. A v každom strednom a väčšom meste na Slovensku je už skupinka alebo niekoľko skupiniek ľudí, ktorí sa parkouru intenzívne venujú. Majú svoje vzory, idoly a méty. "Tam, kde iní vidia prekážky, my vidíme cestu," hovoria. A zdôrazňujú, že vonkoncom nejde o žiadnu adrenalínovú disciplínu.

Žiadne hazardérstvo

"To, čo je natrénované, nie je adrenalínové," hovorí Vladimír Zlatoš (27), parkourista, tréner a kaskadér. "Možno, že adrenalín pociťujú tí, čo to vidia na videozáznamoch, ale ak niekto týždenne strávi desať hodín tréningom, skoky a prekonávanie prekážok má dôkladne natrénované a adrenalín ho prejde. Vždy sa správame podľa svojich možností. V opačnom prípade by sme už boli na vozíku, alebo by už bolo po nás. Nie sme hazardéri."

"Mne sa nezdá, že by bol parkour nebezpečnejší ako napríklad zjazdové lyžovanie alebo podobný šport. Aj tu ide o to, ako človek zvládne terén a či vie, čo si môže dovoliť," pridáva sa Viktor Klimo, ktorý sa parkouru už venuje len rekreačne a je administrátorom internetovej stránky www.parkour.sk.

Efektivita versus efektnosť

Podľa inej definície parkouru ide o to, dostať sa cez prekážky čo najplynulejšie od štartu po cieľ, ale už tu cítiť isté protirečenie. Niektorí parkouristi využívajú akrobatické prvky, premety, a tie nemajú s efektivitou pohybu nič spoločné. Vlastne ani známy trik - vybehnutie do steny s následným premetom - nie je veľká skratka z bodu A do bodu B, skôr komplikácia a efektný trik. Podľa Viktora Klima sú aj medzi parkouristami rozdiely v názoroch, čo je parkour. Sám je skôr purista, zástanca efektivity pohybu. "Nič proti akrobatickým prvkom, ale gro je prekonávanie prekážok. Podľa mňa najlepšie vystihuje parkour slovné spojenie ,umenie presunu'.

Hovorí sa, že vynálezca parkouru bol Francúz David Belle a disciplína sa zrodila na predmestí Paríža Lisses koncom 80. rokov. Bellov otec bol vojakom vo Vietname, tam umenie presunu využívali, aby si zachránili život. Potom sa stal požiarnikom a táto schopnosť mu zasa pomáhala zachraňovať životy iným. Neskôr sa z toho stala show s estetickým rozmerom.

Plynúť ako voda

"Pre niekoho je určite salto pôsobivé, ale pre nás je pôsobivejšie, keď vie niekto súvisle zdolať prekážky na, povedzme, polkilometrovej trase a plynúť cez ne ako voda," hovorí Viktor Klimo. "To chce určite viac zručnosti a tréningu. Tu však nejde o nejaké predpisovanie, pretože parkour je práve radosť z voľnosti, takže nech si každý vyberie, čo je mu blízke."

Veľmi čisto a efektívne pôsobia aj výkony parkouristu v známom videoklipe Madonny Jump. Skákajúcim mužom je Sébastien Foucan, jeden z otcov disciplíny, ktorý je tiež jedným zo zástancov čistej línie. Účinkoval aj na turné Madonny a v poslednej bondovke Casino Royale. "Je to len o tréningu, treba veľa trénovať," hovorí.

Videozáznamy ukazujú, že parkouristi robia dosť nepredstaviteľné veci. Skoky z veľkej výšky a rôzne iné tvrdé pohyby, ktoré pôsobia tak, že ich normálny smrteľník nemôže prežiť. "Kedysi sa mi tiež zdalo, že čo robia, je nemožné, ale keď si tie videá pozriem po rokoch tréningu, poviem si, že to dávno viem. V parkoure sa dá nájsť stále nová a nová inšpirácia."

S parkourom na invalidný dôchodok?

Ďalšia vec, ktorá človeku zíde na um, je, že aj pri akejkoľvek zručnosti a opatrnosti parkouristov je to cesta k invalidite, lebo kĺby jednoducho dlhodobo nemôžu vydržať takúto záťaž. "Nie je to také hrozné, ako to vyzerá, ide o prácu s energiou. Keby sme z veľkej výšky dopadli na nohy, naozaj by prišlo k zraneniu, ale my energiu rozložíme tak, že dopadneme do kotúľa ako výsadkári," vysvetľuje Vladimír Zlatoš. Viktor Klimo dodáva, že hospodárenie s energiou je dôležité, pretože v tejto disciplíne sa spája dynamická zložka s kondičnou, teda beh s prekonávaním prekážok. "Je to, ako keby mal niekto v rámci maratónu ešte skákať do diaľky alebo výšky."

Mount Everest na sídlisku

Parkour je v podstate romantická disciplína. "Tam, kde iní vidia betónovú mestskú džungľu, my vidíme vzrušujúcu trať," mohla by znieť parafráza hesla parkouristov. Horolezci musia cestovať stovky kilometrov k svojim

vrcholom, vodáci hľadajú rieky, cyklisti jazdia dlhé vzdialenosti. Parkouristi si môžu nájsť svoj Mount Everest na sídlisku za panelákom. "Myslím, že parkour je vynikajúca inšpirácia pre mladých ľudí, ktorí sú dnes orientovaní skôr technickým smerom a veľa času trávia pri počítačoch," hovorí Vladimír Zlatoš. "Aj keď práve internet sa významne zaslúžil o popularitu parkouru, pretože dnes už umožňuje rýchle šírenie videoklipov a portály ako YouTube aj ich rýchle vyhľadávanie. Môžem povedať, že za rok a štvrť, čo vediem tréningy, mám niekedy problém upratať všetkých tých ľudí do telocvične. Niekedy pri tom zažívam aj zábavné chvíle, napríklad špunt, ktorý má problém s kotúľom, sa ma spýta, kedy už bude robiť saltá. Frajerina je často motivácia na to, aby človek začal robiť parkour, ale keď ho chce robiť poriadne, musí sa vzdať práve tej frajeriny."

"Niekedy však máme problém, ako mladým ľuďom vysvetliť, že parkour je nesúťažná disciplína," dodáva Viktor Klimo. "Chcú sa predviesť, majú v sebe prílišnú súťaživosť a práve v takýchto chvíľach sa môžu preceniť a vtedy hrozí nebezpečenstvo zranenia. Jediný súper parkouristu je on sám, on sám prekonáva prekážky a svoj vlastný strach. Či sa na ťažkých tratiach bojíme? Samozrejme, sme normálni ľudia."

Parkour však nie je len o tréningu, ale aj o psychike. Aj keď si niekto niečo natrénoval stokrát na žinenke, na betóne sa môže zľaknúť. Samozrejme, dôležitá je aj životospráva a výživa. "A systematický dril," dopĺňa Vladimír Zlatoš. "Keď niekto plynule prekoná náročnú trať, vyzerá to efektne, ale spôsob zdolávania každej jednej prekážky dôkladne čiastkovo nacvičíme.

m m m

Aká je najťažia prekážka parkouristu?

"Prázdne pódium," smeje sa Vladimír Zlatoš. "Keď máme na nejakej show predviesť umenie pohybu a nie je tam ani jedna prekážka. A zábava je, aj keď trochu poprší."

Upozornenie

Bráňte svoj postoj, ale buďte slušní

Parkouristi sa snažia o plynulý pohyb v zložitom prostredí nedeštruktívnym spôsobom. Ak ste jedným z nich, nesnažte sa preto ísť na súkromné pozemky a zakázané miesta. Ak si niekde neprajú, aby ste tam skákali, máte dve možnosti: vysvetliť im, čo je parkour a že jeho umýslom nie je ničiť majetok, alebo môžete jednoducho odísť a nevyvolávať konflikty. V okolí je množstvo iných miest, kde sa dá robiť parkour, takže sa netreba s nikým zbytočne hádať. Ak vás náhodou zastaví polícia, potom určite nezačnite utekať. Prácou polície je chrániť občanov a majetok a parkour je zatiaľ neznámy, ako taký môže teda vzbudzovať zvedavosť ochrancov zákona. Ak robíte parkour, trénujete triky a naozaj nerobíte nič, čo by sa priečilo zákonu, potom sa snažte byť zdvorilý a vysvetliť, čo práve robíte. Hádaním sa alebo, nebodaj, opätovaním vulgarizmov len svoju protistranu utvrdíte v predsudku. Ak ste nerobili nič zlé, bráňte svoj postoj, ale buďte slušný.

Zdroj: www.parkour.sk

Vybehnutie do steny je tiež efektný prvok parkouru. Všimnite si, že na túto disciplínu netreba žiadnu špeciálnu výstroj.